Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

10 Top politických väzňov

 Bojovali za slobodu, za rovnoprávnosť, za svoje ideály a ich boj bol sprevádzaný perzekúciami a častými uväzneniami. Ponúkame vám desať prominentných politických väzňov, neraz nositeľov Nobelovej ceny za mier, ako ho pripravil magazín Time.

ilustračné fotoilustračné foto

11.10.2010 15:58 – NEW YORK

 

Liao Siao PoLiao Siao Po

Liao Siao Po 

Napriek výhradám čínskej strany sa Nobelov výbor rozhodol oceniť prácu čínskeho bojovníka za ľudské práva Liao Siao Poa. Nobelovu cenu za mier dostal za „svoj dlhý a nenásilný boj za základné ľudské práva v Číne“. Liao je od 25. Decembra 2009 uväznený. Odsúdili ho na jedenásť rokov za kritiku čínskej komunistickej vlády. Bol jedným zo signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý požaduje politické reformy a demokratizáciu v Číne. Inšpirovaná bola Chartou 77, ktorá reagovala na komunistický režim v Československu. 
 

Aung Sansu KyiAung Sansu Kyi

Aung San Suu Kyi

 

Líderka prodemokratickej barmskej opozície Aung San Suu Kyi je laureátkou Nobelovej ceny za mier z roku 1991. Dnes 65-ročná bojovníčka za demokratické zmeny v Barme, bola v tom čase v domácom väzení, odkiaľ ju v roku 1995 prepustili a hneď znovu zatkli. Stále je vo väzení. Aj preto sa jej strana – Národná liga pre demokraciu (NLD) – rozhodla bojkotovať tohtoročné voľby. Suu Kyi je okrem iného dcérou zavraždeného generála Aung Sana. Keď sa stala líderkou strany, v roku 1990, NLD získala vo voľbách viac ako 80 percent kresiel. Pre vládnucu vojenskú juntu to však nič neznamenalo. Výsledky volieb boli zrušené a armáda odmietla odovzdať moc. To viedlo k protestom a prakticky víťazka volieb dostala domáce väzenie. Suu Kyi je nositeľkou viacerých významných medzinárodných cien určených pre bojovníkov za ľudské práva a slobodu. 
 

Nelson MandelaNelson Mandela

Nelson Mandela

 

Nelson Mandela je pre obyvateľov Južnej Afriky niečo ako boh. Je pre nich symbolom konca aparteidu, symbolom nového života pre krajinu, kde bol rasizmus a segregácia bežnou súčasťou života ešte pred pár rokmi. V roku 1955 bol zatknutý a po šesťročnom procese (1956 – 1961) bol prepustený. V tom čase už viedol Africký národný kongres (ANK), ktorý bol v roku 1960 zakázaný. Mandela sa stal vodcom jeho ozbrojeného krídla „Kopia národa“. V roku 1964 bol Mandela spolu s ďalšími siedmimi aktivistami odsúdený na doživotie za sprisahanie proti vláde – za plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády. Do roku 1982 bol väznený na Robben Island, neskôr v Polsmoor. V roku 1985 odmietol podmienečné prepustenie s podmienkou, že sa vzdá ozbrojeného boja. Vo väzení bol do februára 1990, keď ho prepustili na príkaz prezidenta Frederika de Klerka. Spoločne s de Klerkom dostali v roku 1993 Nobelovu cenu za mier. Od mája 1994 do júna 1999 bol prvým čiernym prezidentom Južnej Afriky. 
 

GándhíGándhí

Gándhí

 

Móhandás Karamčand Gándhí je jedným z najjagavejších symbolov boja za slobodu. Prvý raz bol vo väzení v roku 1907. To bolo v Južnej Afrike, kde sa podieľal na nenásilnom boji proti diskriminácii Indov, ktorí tam žili. Dostal dva mesiace. Po prečítaní knihy Henryho Thoreaua „Občianska neposlušnosť“ získal impulz, ktorý sa stal najpodstatnejšou časťou jeho filozofie po návrate do Indie. V rodnej vlasti sa rozhodol nenásilnou formou bojovať proti britskej nadvláde. Vo väzení bol za svoje názory a filozofiu hneď niekoľkokrát. India získala nezávislosť 15. augusta 1947. Gándhí sa toho nedožil – päť mesiacov predtým bol zavraždený. Medzi jeho najznámejšie myšlienky patrí: „Netúžim po pominuteľnom pozemskom kráľovstve. Usilujem o kráľovstvo nebeské, ktorým je duchovné oslobodenie. K tomuto cieľu nie je pre mňa nutné, aby som hľadal útočisko v jaskyni. Nosím svoju jaskyňu so sebou.“

 

 

Martin Luther King Jr.Martin Luther King Jr.

Martin Luther King Jr.

 

Pre boj za ľudské práva v USA je postava Martina Luthera Kinga Jr. mimoriadne dôležitá. V roku 1955 viedol bojkot verejnej dopravy po tom, čo Rosa Parksová odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Trval 382 dní. Počas toho hodili do Kingovho domu bombu, zatkla ho polícia a pod. Viedlo to však k zrušeniu segregácie vo vnútroštátnych linkách v autobusovej doprave. Podieľal sa na založení organizácie  Southern Christian Leadership Conference (SCLC)“, ktorá koordinovala nenásilné protesty černošských kresťanských skupín. Organizoval pochody za práva černochov voliť, právo na prácu, za koniec rasovej segregácie... V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za mier. Jeho zrejme najznámejšou myšlienkou je, že „jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“ Bol zavraždený najatým vrahom.
 

Andrej SacharovAndrej Sacharov

Andrej Sacharov

 

Od roku 1948 stál Andrej Sacharov pri sovietskom jadrovom programe. Dá sa povedať, že v oblasti jadrového zbrojenia patril v krajine k najdôležitejším ľuďom. Dá sa nazvať otcom vodíkovej bomby. Následne si však uvedomil, koľko zla môže jeho zbraň spôsobiť (dovtedy tvrdil, že zabezpečuje rovnováhu medzi SSSR a USA) a stal sa z neho disident v podstate mierový aktivista, stal sa väzňom vo vlastnej krajine a v roku 1975 bol laureátom Nobelovej ceny mieru. Sovietska moc však jednému z najlepších sovietskych odborníkov nedovolila cestovať. V roku 1980 bol vyhostený do mesta Gorky a zbavený všetkých vyznamenaní. Podpísali sa pod to jeho názory na inváziu sovietskych vojsk do Afganistanu.  
 

Václav HavelVáclav Havel

Václav Havel

 

Bývalý disident z obdobia konca socialistickej éry Československa, exprezident Českej republiky, Václav Havel, patril k najvýznamnejším osobnostiam boja proti komunistickej totalite v ČSSR. Už počas Pražskej jari, autor divadelných hier a esejista, kritizoval pomery v krajine a strane. Bol jedným z popredných hovorcov Charty 77 a jeden z lídrov Nežnej revolúcie v roku 1989. S nástupom normalizácie, začiatok 70. rokov, prichádza Havel o svoje miesto v divadle a živí sa ako robotník. Po Charte 77 a po založení „Výboru na ochranu nespravodlivo stíhaných“ sedí 5 rokov za mrežami. Neskôr, v druhej polovici 80. rokov, je uväznený ešte dvakrát. Dňa 29.decembra 1989 bol zvolený za prvého československého nekomunistického prezidenta. Neskôr bol zvolený za prezidenta aj vo voľbách v roku 1990 a v roku 1993 sa stal prvým prezidentom Českej republiky. V úrade bol dve funkčné obdobia, do roku 2003.
 

Akbar GanjiAkbar Ganji

Akbar Ganji

 

Akbar Ganji je kontroverzný novinár, ktorý sa stal symbolom snahy o reformy v Iráne. Prvýkrát sedel vo väzení v roku 2000. Vtedy ho zatkli kvôli účasti na konferencii o kultúre v Berlíne. Prakticky okamžite  po prepustení išiel do väzby znovu – tentoraz za články, v ktorých obvinil politické špičky, presnejšie konkrétnych politikov, že sa podieľali na vraždách politických oponentov a aktivistov v roku 1998. Vo väzení držal 70-dňovú hladovku. Známa je jeho myšlienka: „Nemôžeš preniesť demokraciu do krajiny tým, že ju napadneš.“ Patrí k veľkým kritikom vojny v Iraku.
 

Benigno AquinoBenigno Aquino

Benigno Aquino Jr.

 

Benigno Aquino Jr. (alias Nino) je potomok vplyvného politického klanu na Filipínach. Vo veku 34 rokov ho zvolili za najmladšieho filipínskeho senátora. Prezývali ho „Wonderboy filipínskej politiky“.Po vyhlásení stanného práva v roku 1972 bol spolu s ďalšími predstaviteľmi opozície zadržaný. Po siedmich rokoch dostal vo väzení infarkt a umožnili mu ísť na operáciu do USA. Po trojročnom exile sa vrátil späť na Filipíny. Po tom, ako vystúpil z lietadla, zomrel zasiahnutý guľkou zo zbrane atentátnika. Jeho smrť vyvolala nepokoje, ktoré viedli k pádu vlády a nástupu demokracie v krajine. 
 

Ho Či MinHo Či Min

Ho Či Min

 

Asi najznámejším vietnamským komunistickým predstaviteľom je Ho Či Min. Spísal petíciu za osamostatnenie Indočíny. V 20. rokoch školil v čínskom Kantone komunistické kádre, odkiaľ ako predstaviteľ Internacionály odišiel do Hong Kongu. Tam ho dva roky väznili. Neskôr odišiel do Sovietskeho zväzu a do Číny, v ktorej slúžil ako poradca komunistických ozbrojených síl. Odtiaľ sa vrátil do Vietnamu, kde bojoval proti vichitskej aj japonskej nadvláde. Za to strávil dva roky za mrežami. Jeho cesta smerovala k oslobodeniu Vietnamu od Francúzov a nastolenie socialistického zriadenia, čo sa nakoniec podarilo.

Generačný čas: 13.8828754425ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)