Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

24 rokov za mrežami

Za mrežami prežil 24 rokov. Bol členom prvej väzenskej vzbury na Slovensku v roku 1972. Hovorí vraj jedenástimi jazykmi a stal sa mormónom. Prehovoril Ivan (60) o drsnom živote za múrmi väzenia. O zabijakovi Tiborovi Polgárim, s ktorým píjaval čaj, o mafiánovi Tutim aj o kšeftovaní a bachároch.

Čo ste robili predtým, ako ste sa dostali do väzenia a prežili v ňom takmer polovicu života?
– Za normalizácie ako 19- -ročný som sa zamestnal v Dimitrovke. Keď som tam videl, čo a ako, tak som to nechal. Potom som sa živil vekslovaním. V tom čase som rozprával piatimi jazykmi: nemecky, anglicky, taliansky, srbochorvátsky, rusky.

Ako ste sa dostali prvýkrát za mreže v roku 1970?
– Raz som sa vybral do Prahy. Bol som s nejakými Nemcami na Slapskej priehrade a vypili sme si. Zaspal som na lavičke, naraz ma niekto budí. Policajt: „Ukážte občiansky preukaz a poďte so mnou.“ Na polícii mi povedal, že som si od kamaráta požičal 3-tisíc korún a že som ho podviedol. Ten, samozrejme, o ničom, takisto ako ja, nevedel. Napriek tomu ma obvinili z príživníctva a podvodu. Bol som mladý, neskúsený a nevedel som, že nadpráporčík Hajzloch, tak sa volal, urobí hajzlovinu.

Kde ste skončili?
– V Ruzyni. Bola tam sto metrov dlhá chodba a len samé kobky. Na konci bol sklobetón a trocha svetla. Vošiel som do cely, pozdravili sme sa so spoluväzňom Stanom a takto sa začala moja anabáza za mrežami.

Koľko ste tam pobudli?
– Šesť mesiacov. Potom ma dali na Pankrác a odtiaľ ma zase eskortovali do Bratislavy. Vtedy som videl, ako zaobchádzajú s väzňami. Dávali im ťažké reťaze obmotané okolo rúk, kopali ich, mlátili, bili... Jeden tam bol, Tiger mu hovorili (na ruke mal vytetovaného tigra), a ten každý večer niekoho vytiahol, dokopal a zmlátil.

To bol strážnik?
– Áno, strážnik. Len ste počúvali výkriky. A to je na psychiku ťažké. My sme sa potom vzbúrili. Celá cela 129 – Jano Činčár, Jožko Rácik, Honzo Maďar a ja.

Ako prebiehala vzbura v Justičnom paláci?
– Činčár mal taký názor, že otvoríme cely, a potom sa nám podarí ujsť. Mal som štyri mesiace do výstupu a dal som sa na to (smiech). Videl som, ako bachári mlátia ľudí. Vedľa nás boli v cele východní Nemci, Jugoš aj Francúz. Robil som takého tlmočníka. Vymysleli sme plán a začali sme ho realizovať.

Ako?
– Začal som kričať na všetky strany. Museli sme ísť k veliteľovi zmeny a schytal to práve ten najlepší. Rozobrali sme stoličky. Vyzbrojili sme sa, ako sa dalo. Otvorili sa dvere a vtedy ho Jožko Rácik zadnou nohou od stoličky treskol po hlave. Ondro Maďar stál pri dverách a ako chcel bachár zavrieť dvere, dal mu po ruke. Dostali sme sa ku kľúčom, vyleteli sme von, pootvárali sme cely na druhom poschodí, kde boli samí prvotrestanci. Vykrikovali sme: Čína napadla Rusov, vojna a podobné nezmysly. Vtedy to bolo šírenie poplašnej správy. Na centrále na nás skočili. Policajtov iba pár, ale najmä väzni, tí, čo robili v réžii, kuchyni. Štyria sme bojovali proti dvadsiatim, a to už nezáležalo na tom, ako som koho trafil, či to bol policajt, alebo väzeň.

Prečo na vás skočili spoluväzni?
– Viete, väzeň je hnusný človek. Im nezáležalo na tom, čo sa tam deje. Záležalo im len na tom, aby sa dostali domov, mali dobrý flek a dostali opušťák.

Ako to dopadlo?
– Nakoniec dostali všetci, aj policajti... Utekali sme ku krčku, kadiaľ sa ide na súd, rozbili sme sklobetónovú výplň a urobili sme dieru. Prvý vyskočil Rácik, Činčár a potom Maďar. Už sme boli obaja vonku a pýtam sa: „Čo je, Jožko?“ „Som dolámaný,“ kričal. Keď k nemu potom prišli, rozkopali mu krk. Videl som to, no oni tvrdili, že padol. Mňa dali na centrálu a dvanásti ma katovali obuškami. Hodili ma do cely vedľa Andreánskeho – vraha, ktorý vonku zastrelil policajta. Dali mu trest smrti a dva dni nato ho popravili. Ešte v ten večer prišiel aj minister spravodlivosti.

Odtiaľ ste putovali do Leopoldova. Tam boli už podľa vás lepšie podmienky?
– Pracujete, dostávate žold. Ja som mal sedem korún zo stovky. Keď sme zarobili 1 700 korún, tak sme dostali 170 korún vreckové. Jednotkári dostali 10 korún, dvojkári 7 a trojkári 5 zo stovky.

Čo ste robili?
– V Kovošrote, to boli galeje. Mal som ťažkú prácu, nahadzoval som 60-kilogramové ingoty. Zima-nezima, v takej plechovej búde, hangári. Tam som sa zoznámil aj s Polgárim.

On tam bol už vtedy?
– Áno.

Za čo sedel?
– To vám neviem povedať, ale viem jedno, mal násilnú trestnú činnosť.

Ako ste s Polgárim vychádzali?
– Bol to férový chalan. Istý policajt do neho furt kopal, bil ho a nadával mu: Ty prašina cigánska. Tibor to tak nenechal. Keď ho niekto udrel, tak mu vrátil naspäť. To je jedno, či to bol policajt, alebo niekto iný. Jeho nemal nikto právo biť. A jeho tam vtedy tĺkli, bili, kopali. Tibor ich znenávidel. Keď vás niekto stále uráža a ponižuje, tak to niekde vyvrcholí. Mám pocit, že leví podiel na tom, čo sa stalo, majú samotní policajti, ktorí tam v tom období boli. Prečo sa tam dostával alkohol? Prečo sa tam dostávali drogy? Preto, aby potom ukázali: Keď zmiernime, pozrite, čo sa stane. Potrebovali niekoho, ako je Polgári (lebo vtedy sedel 15- -tku, a keď viedol vzburu väzňov, mal 3,5 roka do civilu). Dávali mu drogy, a keď to urobil, bol nadrogovaný.

Čiže bral drogy?
– To neboli drogy, ale dinyly, algeny, ohlupovačky, spasmáče... Pamätám sa, keď bola hladovka v 89., keď som počul, že idú zapaľovať strechu, tak som sa zobral a odišiel som preč. Polgári mi otváral dvere.

Poznali ste dozorcov, ktorých Polgári zavraždil?
– Áno, teda toho nového nie. Ale Slovák, myslím, že tak sa volal, to bol výborný chlap. Proste si musel každý uvedomiť, kde je.

Bol Polgári už predtým násilný?
– Nie, chcel mať pokoj. Keď niekto machroval a bil nejakého mladého, vtedy zakročil. Ten ho však potom natrel a policajti sa na ňom vyvršovali... Dostal sa do voľnejšieho režimu a bolo zle. Boli sme spolu stále, pili sme čaj. To bolo zakázané a dostali ste za to 15 dní samoväzby natvrdo.

Ako ste sa k tomu čaju dostali?
– Čo myslíte, kto ho nosil? Bachári ho predávali. Slovakofarma bola kúsok odtiaľ. Za vrecúško brali päť korún, keď škatuľka stála korunu 60. Za škatuľku dostal 40 korún, ale väzenských. Algenau bol 50 korún.

Čo sa dalo ešte zohnať?
– Všetko, čo ste chceli. Ak ste mali na to peniaze, tak vám to doniesli.

Povedzme aj nože?
– Nožov sme tam mali, koľko sme chceli. Robili sme si vyskakovačky, umelecké diela.

Používali väzni často nože proti sebe?
– Každý rozumný väzeň sa stránil toho, aby mal nášup (znovuodsúdenie, pridanie na treste, pozn. red.). Ale bolo to tam nebezpečné, boli tam exoti. Za jeden káblik tam väzeň sekáčom rozsekol hlavu. A koľko tam takých bolo...

Aký bol Mlynarovič, ďalší z mála doživotných väzňov u nás?
– Volali sme ho Jonny. Sedel za vraždu, odsedel si a znova zavraždil. Hral paka, magora...

Aj vy ste mali problémy?
– Vtedy sa homosexuáli odsudzovali. Chodil som do roboty a oni v noci nado mnou v cele obcovali. Povedal som im: Nerobte to, ráno vstávam, chcem sa vyspať. Odpoveď znela: „Budeš sa starať, zabijeme ťa.“ Z pracoviska som si doniesol tyč. Akože som zaspal a oni začali tie svoje orgie. Vyšiel som s tyčou, začal som ich biť. Mali zlomené rebrá a dokatované nohy.

Nič sa vám nestalo?
– Nič. Zachránila ma psychiatria. V tom čase som bol v takom psychickom rozpoložení, že keď som sa rozčúlil... Pani doktorka povedala, že som nebol schopný rozpoznať, vzhľadom na to, že som bol vyrušený z tvrdého spánku, čo konám. Teda že som to urobil v afekte.

Je veľa homosexuálov za mrežami?
– Áno, v Leopoldove bolo veľa. V konečnom dôsledku niektorí väzni žili spolu. Tuti, čo ho vyhodili do vzduchu, tam spával s chlapcami a vonku hral zo seba majstra sveta. Cvičil, cvičil, cvičil, ale v podstate to bol zbabelec. Zneužíval, že v civile chodil a bonzoval policajtom. Jednoducho hodil do pľacu človeka.

Veľa zabití ste zažili za 24 rokov vo väzení?
– Dosť. Napríklad tam väzni obesili chlapčiska, len tak, z ničoho nič. Teraz sedia v Ilave, to boli takí maniaci. Ďalší mal dva dni pred výstupom a pre prášky ho zabili. Ďalšiemu zaťali mačetou do hlavy. Zomierali tam ľudia, v Leopoldove bola márnica a koľko ráz som videl, ako tam niekoho viezli.

Boli aj kápovia?
– Boli tzv. brigadíri alebo velitelia izieb. Brigadír a starší zmeny to mali úplne super. Mali voľný pohyb. Poznal som brigadíra Klištinca, ktorý dával „kázeňáky“. Väzeň dával disciplinárny trest. 

Generačný čas: 5.7680606842ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)