Bachari a referenti
"Bachari" sú dozorcovia, čiže príslušníci ZBORU VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE.
Dávajú pozor na väzňov, aby ľudia na slobode boli v bezpečí pred zločincami, tiež predvádzajú
obvinených a odsúdených na výsluchy, k lekárovi, na vychádzky a podobne...
Referenti majú na starosti bacharov aj obvinených. Bacharom rozdeľujú robotu a obvineným
prideľujú navštívenky a balíčenky, aby ich na základe týchto povolení mohla rodina raz do mesiaca
navštevovať a posielať balíky.
Referent režimu vo väzbe je pre obvinených to isté, čo je pedagóg vo väzení pre odsúdených.
Píšu raz za tri mesiace osobné hodnotenie pre obvineného a odsúdeného, v ktorom sa podrobne
zaoberajú tým, ako sa odsúdený alebo obvinený správa. Či sa správa podľa predpisov, či sa
vzdeláva, či trest plní svoj účel a podobne.
Stretol som množstvo bacharov a referentov a tak ako iní ľudia, aj oni bývajú aj dobrí - spravodliví,
ale aj zlí - nespravodliví.
Stretol som niekoľkých, ktorí sa k väzňom správali, ako k ľudom a veľmi veľkou mierou tak
prispievali k prevýchove obvinených a odsúdených. Boli to napríklad pán mjr. Chalachan, ktorý mi
určitý čas robil pedagóga, alebo referent režimu z v Ružomberku pán Hamza.
Ale žiaľ, stretol som aj takých, ktorí Vám zo života robili peklo a to všetko v rámci zákonov, takže
ste sa nemohli nikomu stažovať.
Napríklad ja som nikdy nepochopil, že hneď na úvod ako som prišiel do Leopoldova, mi tamojší
príslušník, referent režimu, ktorý ma mal na starosti,, začal pohŕdavo vyčítať, že "tej Vašej
rozprávke nikto neuverí..." a začal mi hovoriť niečo o tom, že som si vybavoval účty v podsvetí.
Ten čudák vychádzal z toho, že môj poškodený bol v tom čase spoluobvinený s Černákom /v
procese Černák a spol/.
Avšak paradox je v tom, že ani vyšetrovateľ, ani prokurátor a ani súdy moju verziu nikdy
nespochybnili, pretože ako každý dobre vedel, stalo sa to kvôli úplne niečomu inému.
Ale takýto policajti si urobia vlastné úsudky a potom sa k Vám správajú ako ku psovi - a to je
protizákonné, toto chceme zmeniť.
Pre väzňov je tiež skľučujúce, keď po tom, ako celý deň pracujú a vzorne si plnia povinnosti,
si chcú dopozerať nejaký film po večierke. Ale vtedy príde bachar, ktorý Vás síce môže nechať
dopozerať film, ale on je taký primitív, že Vám ho v polovici alebo dokonca tesne pred skončením
vypne. V Ružomberku, pár mesiacov pred tým ako ma pustili, toto bezdôvodne robili dvaja bachari.
Takýchto prípadov ako uvádzam je mnoho, mnoho, mnoho a počiatok tohto je ešte z čias
komunizmu, o čom je veľmi podrobné svedectvo jedného z politických väzňov, ktorý napísal
knihu "Svokrou mi bola ŠTB". Rozhodne si ju prečítajte. Niektorí z bacharov, ktorí sú v nej
spomínaní, ako tí, ktorí psychicky a fyzicky týrali väzňov / ich prezývky - Lámač kostí, Traktorista,
Modroočko.../ pracujú paradoxne vo väzniciach údajne až dodnes.
Tiež stojí za prečítanie článok na tejto webstránke pod označením "Leopoldovská vzbura", ktorý
pomôže nestrannému človeku z časti nahliadnuť do väzenstva na prelome socializmu.