Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Doživotný trest v Ilave

Od roku 1990 odsúdili krajské súdy na Slovensku 36 zlocincov na výnimocný trest odnatia slobody nad pätnást rokov. Trinást z nich dostalo doživotie. V súcasnosti si na oddelení výnimocných trestov vo väznici v Ilave odpykáva takýto trest tridsatštyri odsúdených, z toho jedenásti doživotný trest odnatia slobody. Jeden na doživotie odsúdený obcan Ceskej republiky je umiestený v ceskom väzení. Další spáchal samovraždu...

Kto "zaujímavý" tam sedí ? :

 

Jaroslav Garaj sedí pri malom pracovnom stolíku a cez hrubé sklá dioptrických okuliarov uprene hladí na strop zamrežovanej miestnosti. Stíska pevne prepletené prsty a potichu drmolí nezrozumitelnú modlitbu. Nemôže si vziat pod pazuchu modlitebnú knižku a vybrat sa do najbližšieho kostola. Už štyri roky dýcha rovnaký vzduch. Štyri roky zaspáva na tej istej pricni.

Jeho oci už dávno zmapovali vnútro úzkej izby za hrubými kovovými dverami. Stolová doska pripevnená meter nad dlážkou, postel s hrubou sivou dekou, malé biele umývadlo, záchod, skrinka na riad a televízor na kovových skobách... Matná obrazovka sa rozsvecuje o ôsmej vecer na dve hodiny. Len cez nu môže nazriet do sveta rušných ulíc, obchodov a v duchu sa zamiešat do ludského davu. Každý den, ked ho dozorcovia privádzajú z hodinovej vychádzky na dvore a otvárajú celu, cíta pri svojom mene to isté slovo.

Doživotie.

Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil Jaroslava Garaja na doživotný trest odnatia slobody za štvornásobnú vraždu, obmedzovanie osobnej slobody a vydieranie. V piatok 4. februára 1994 zaškrtil vo svojom dome v Požehoch pri Dubovej manželku, súložil so svojimi malými dcérami a napokon ich utopil vo vani. Utopil aj svojho rocného syna. Do Garajovho spisu vychovávatel vpísal krátku poznámku: Odsúdený priznáva svoju vinu...

Iba niekolko metrov dalej, za hrubým múrom cely, prechádza sa Ondrej Rigo. Apaticky hladí na linoleum. Nedvíha hlavu, ked sa na dverách odsunie záklopka priezoru. Nevšíma si ruch na chodbe a tiché hlasy službukonajúcich. Iba nervózne odmeriava obdlžnik väzenskej cimry. V rokoch 1990 - 1992 zavraždil v Holandsku, Nemecku a na Slovensku osem žien a maloletého chlapca. Všetky obete zabil v spánku a väcšinu mrtvol zneuctil... Na jeho menovke je cervenou farbou nastriekaný rovnaký nápis.

Doživotie.

O cosi dalej si Ján Molnár dôkladne umýva ruky v malom umývadle. Dvadsiateho tretieho augusta pred deviatimi rokmi spolu s Luborom Masárom na parkovisku Pucking rakúskej dialnice A 25 zabili Holandanku Gabriellu Widdershofenovú a tažko zranili jej manžela. Obidvaja poculi od sudcu rovnaký verdikt.

Doživotie.

Tibor Polgári sedí na opacnej strane chodby chrbtom obrátený k dverám. Zhrbený nad ešusom prežúva posledné zvyšky obeda, ktorý mu o dvanástej vsunuli do cely cez otvor v mrežiach. Do jeho listov, ktoré píše bratom do iných väzníc, obcas vklzne výstraha - aby ste neskoncili tak, ako ja...

Dvadsiateho tretieho novembra 1991 sa mu podarilo spolu s Milošom Urigom, Ondrejom Harvanom a štyrmi dalšími spoluväznami ujst z leopoldovskej väznice. Prevraždili sa spoza mreží. Na úteku cez západnú bránu zabili piatich pracovníkov Zboru väzenskej a justicnej stráže. Tibor Polgári si už vtedy v Leopoldove odpykával trinástrocný trest za vydieranie. V poradí už siedmy. Nepripúšta, že další je zrejme posledný.

Doživotie.

Róbert Matta a Drahoslav Gembický sedia v spolocnej cele na malých stolcekoch. Ešte sa im neskoncila pracovná doba. Každý den od siedmej do pätnástej pichajú šidlom do kožených zvrškov topánok a mechanicky potahujú dratvu. V svetle lampy si sústredene hladia na ruky. Mlcia.

Róbert Matta s Viliamom Hauserom 8. apríla 1994 samopalom znacky Škorpión v sklade bratislavskej firmy DUK na Starej Vajnorskej ceste c. 12 zastrelili piatich Vietnamcov a paplónom zadusili rocné dievcatko. Jedna zo žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Drahoslav Gembický zavraždil 14. marca 1993 v Padarovciach svoju starú matku a svojho otca údermi do hlavy drevenou nohou z kuchynského stola.

Doživotie.

Jozef Slovák píše na cistý biely papier a zaujato si prezerá pribúdajúce riadky. V rokoch 1990-1991 zavraždil v Cechách a na Slovensku štyri mladé ženy. Polícia ho podozrievala aj z dalších vrážd, ktoré sa mu v prípravnom konaní nepodarilo dokázat. Za trestný cin vraždy ho odsúdili už v roku 1982. Z väzenia ho v roku 1990 podmienecne prepustili.

Doživotie.

Krátko po dvanástej hodine na konci chodby zmlkne škripot jedálenského vozíka. Oddelenie výnimocných trestov sa znovu ponára do ticha. Hrubé kovové dvere ciel neprepustia žiaden zvuk. Pri výmene služieb službukonajúci pokojným hlasom informuje svojho nástupcu. Pocas predpoludnia sa nic mimoriadne nestalo...

KONIEC V NEDOHLADNE

Riaditel Nápravnovýchovného ústavu v Ilave JUDr. Pavol Balajka vytahuje rozpis denného režimu oddelenia výnimocných trestov. Od harmonogramu fungovania ostatných oddelení sa takmer nelíši. O šiestej ráno na spolocnej chodbe štukne vypínac centrálneho osvetlenia. O štvrthodinu zrátajú väznov. Tridsatštyri odsúdených v súkenných rovnošatách nevychádza z ciel. Vo viacerých sú na stenách pribité kalendáre. S podciarknutými mesiacmi a odškrtanými dnami.

Konce trestov sú vzdialené celé roky.

Dvetisíc desat, dvetisíc jedenást, dvetisíc devätnást... Jedenásti odsúdení na doživotie môžu požiadat prokurátora o podmienecné prepustenie po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu. Oddelenie výnimocných trestov sa musí v krátkom case rozšírit. Na výsledok odvolacieho konania cakajú další traja páchatelia, ktorí dostali doživotný trest. Vo vyšetrovacej väzbe sedí viacero ludí obvinených z mimoriadne závažných trestných cinov. Pocet väznov je každé ráno rovnaký. Žiadnemu z nich sa ešte z Ilavy nepodarilo ujst. Iba v roku 1986 pätclenná partia z nižšej nápravnovýchovnej skupiny prepílila mreže a po zviazaných plachtách sa dostala cez lešenie na nádvorie. Štyroch z nich chytili priamo tam. Posledného policajné jednotky dostihli v Ružomberku o týžden neskôr.

Po zrátaní odsúdených a ranajkách sedemnást z nich odchádza na pracovisko. Šit topánky nedokáže každý. Z odsúdených na doživotie pracujú traja. Výška ich zárobku sa môže pri splnení normy vyšplhat až nad úroven minimálnej mzdy. V hodnote rozúctovaného vreckového si môžu vo väzenskom bufete objednat sladkosti, jedlo alebo hygienické potreby. Aj stravnú jednotku majú vyššiu ako väzni, ktorí nepracujú a sú zdraví. Zo štyridsat korún na den treba zabezpecit ranajky, obed a veceru. Celorocné náklady na jedného väzna vrátane zdravotnej starostlivosti sú /v roku 2007/ oficiálne vycíslené na sumu približne tristoosemdesiattisíc korún.

Odsúdení, ktorí nepracujú, zostávajú v celách. Cítajú noviny a casopisy, hladia cez mreže k oknu, píšu listy... Raz za šest týždnov majú nárok na balík zvonku. Prepašovat k nim alkohol alebo lieky je takmer nemožné. Tabletky alnagonu vo vedierku bravcovej masti alebo melón napumpovaný slivovicou cez kontrolu neprejde. Návštevy na oddelení výnimocných trestov sú zriedkavé. Návštevná miestnost s hrubým nepriestrelným sklom a prenosovým zariadením na oboch stranách je zvycajne prázdna...

Cas strávený v tichu a samote rozbíjajú iba rozhovory s vychovávatelmi, ústavným psychológom alebo knazom, ak odsúdení chcú s ním hovorit. Alebo hodinová vychádzka, na ktorú ich stráž odvádza pocas predpoludnia. Trojuholníky deviatich samostatných vychádzkových dvorcov sú oddelené vybielenými stenami. Nebo nad hlavou zatienujú hrubé mreže. Návrat do cely a znovu samota... Nasleduje poobednajšie volno, vecera... O desiatej vecer sa v celách zhasína. Ráno o šiestej sa zacína další den.

Den dlhší ako ludský vek.

 

Súcasné krvavé príbehy viacnásobných vrahov :

 

 


Krvavé zlato masového vraha Petra Ladunu


| 9.11.2007 |

Bratislava - Medzi ludí odsúdených na doživotie pribudol túto stredu

/ september 2007 / další vrah - Peter Laduna. Zoznam pôvodných 27 páchatelov sa tak rozrástol na 28 zlocincov.

Príbeh 33-rocného masového vraha, ktorého motívom bolo zlato, preto prinášame práve teraz.

Peter Laduna zo Žirian bol už v case, ked spáchal vraždy poriadny kvietok. Na konte mal sériu lúpeží. Žil so 17-rocnou Katarínou, ktorá sa starala o jeho maloletého syna.

Vražedný kolotoc sa rozprúdil v roku 2001. Jeho obetami sa stali predavacka zlatníctva v Šuranoch a zamestnanec klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom. Napokon zavraždil aj samotnú Katarínu.

Krvavé zlato

Laduna dlhodobo vykrádal zlatníctva. Na svedomí ma ozbrojené lúpeže v Nitre, Lucenci, Malackách, Novom Meste nad Váhom a Šuranoch. Motiváciou bol zisk. V posledných dvoch mestách Laduna už svoje vražedné chútky neudržal.


Tu strávi odsúdený zvyšok svojho života.

Pri prepadoch mu pomáhali dvaja komplici Jaroslav B. a Luboš A. O vražedných úmysloch svojho bosa údajne nevedeli, preto dostali aj nižšie tresty. Ich svedectvo prispelo k odsúdeniu Ladunu.

Svoje obete zabil obzvlášt závažným spôsobom, podla súdnych znalcov išlo o popravu. Predavaca z Nového Mesta, otca dvoch detí, strelil do zátylku. Zlatnícka zo Šurian dostala z bezprostrednej blízkosti dve rany. Jednu do cela a poistnú strelu do ucha.

Poprava v lese

Sedemnástrocná Katarína doplatila na snahu zabránit dalším priatelovým lúpežiam. Chcela ho udat na polícii.

Laduna ju zavliekol do lesa pri Žiranoch a udrel ju zozadu do zátylku. Po tom, ako Katarína spadla na zem, ju dvakrát strelil do hlavy. Následne svoju obet vyzliekol donaha a zakopal do jamy. Oblecenie zapálil.

"Obžalovaný Laduna vo všetkých troch prípadoch vopred premysleným plánovaným konaním, obzvlášt surovým spôsobom, chladnokrvne, bezohladne a bezcitne strelnou zbranou zaútocil na životy troch nic netušiacich poškodených," povedal predseda senátu Najvyššieho súdu Pavol Toman pri vynesení potvrdzujúceho rozsudku.

Morálny zvrhlík

Ladunovi pred súdom pritažilo aj to, že svoj cin stále odmietal a popieral vinu. Zároven vzniesol námietky voci zaujatosti krajskej prokuratúry, senátu i všetkých sudcov krajského súdu, ktorí sa podielali na jeho prípade.

Podla posudku psychiatrov vedel rozoznat dôsledky svojho konania a je emocne chladný a nesebakritický. Riziko pokracovania v trestnej cinnosti po prepustení z väzenia by bolo podla nich velmi vysoké.


Tri vraždy a rukojemnícka dráma v podaní Masára


Masový vrah Henrich Masár v sprievode policajtov

15:01 | 26.10.2007 |

Bratislava - Tri vraždy a rukojemnícka "dráma". Taká je bilancia masového vraha a narkomana Henricha Masára, ktorého súd 21. apríla 2006 definitívne poslal doživotne za mreže.

Narkoman Masár sa už v minulosti dopustil viacerých trestných cinov. Jeho motiváciou tentokrát boli drogy.

Prvou obetou sa 9. júla 2003 stala 74-rocná Trnavcanka Mária Dananyová. Zasadil jej 28 bodných rán. V drogovom a vraždiacom ošiali pokracoval o tri dni. V Hlohovci sa vlámal do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej. Bezbrannú ženu v byte minimálne pätkrát udrel tupým predmetom do hlavy. Zraneniam na mieste podlahla. Neskôr sa mu podarilo predat casti majetku zavraždených žien.

To už po nom pátrala polícia. Masár si pri úteku 15. júla 2003 stopol vodica Peugeot 307 Petra Hantáka. Zastrelil ho v obci Váhovce. Auto odcudzil a neskôr sa na úteku zrazil s kamiónom v obci Kaplná.

Rukojemnícka dráma

V obci následne odštartovala päthodinová dráma. Masár po nehode vnikol do domu Rovenských. Podla domáceho pána sa k ním trojnásobný vrah správal slušne. Vypili spolu tri pivá a Masár im stále opakoval, že im neublíži. Napriek tomu narkoman žiadal drogy od policajného vyjednávaca.

Policajnému zásahu predchádzali štyri hodiny vyjednávania. Napokon štyroch rukojemníkov vymenil za svoju priatelku Andreu, ktorú priviezla polícia. Práve Andrea bola tá, ktorá kvôli Henrichovi dlhé roky predávala svoje telo a zabezpecovala drogy. Heroín však polícia Masárovi neposkytla, hoci ho mala pripravený.

Polícia Masára zneškodnila 16. júla. Príslušník zásahovej jednotky, ktorý prvý vnikol do domu, videl ako násilník mieri pištolou na hlavu svojej priatelky. Okamžite vystrelil a hoci mieril na plece, zranil vraha na tvári. Obcania z Kaplny si mysleli, že Masára mala polícia zastrelit.

Usvedcila ho DNA, čin nelutoal

Svoju vinu Masár najskôr popieral, ale neskôr sa k vraždám priznal. Usvedcila ho balistická skúška a hlavne analýza DNA. Vyhlásil, že bol pod vplyvom drog a svoje besnenie si nepamätal.

 


Pocas vyšetrovania sa pokúsil vo svojej cele obesit, zabránili mu v tom strážnici. Krajský súd v Trnave ho napokon odsúdil za svoj cin na doživotie. Nebol to však prvý trest, ktorý dostal. Už v roku 1995 bol trestaný za tažké ublíženie na zdraví a v roku 1998 za vydieranie a prechovávanie drog.

Podla znalcov trpí asociálnou poruchou osobnosti, je citovo vyprahnutý, má absenciu empatie a viny a nemá úctu k životu. Nevybudoval si hierarchiu hodnôt.


Nájomný vrah Lojzo Cistic :


| 2.11.2007 |

Bratislava - Známym susedom Tibora Polgáriho v sektore pre doživotia na druhom poschodí Ilavskej väznice je aj trojnásobný nájomný vrah Alojz Kromka, známy skôr pod výstižnou prezývkou Lojzo Cistic.

Ten sa "preslávil" najmä vo vojne mafiánskych gangov, ktoré na Slovensku zúrili v devätdesiatych rokoch minulého storocia. Polícia podozrievala Lojza Cistica, že sa podielal na doposial neobjasnených vraždách mafiánskych bosov, respektíve útokov na ich ludí.

Najznámejšou sa stala vražda 28-rocného bosa košického podsvetia Róberta Holuba, ktorého neznámy páchatel popravil priamo na anesteziologicko-resustitacnom oddelení na bratislavských Kramároch zaciatkom októbra 1997.

Zabil aj Holuba?

Róbert Holub len pár dní predtým unikol smrti len o vlások, ked sa ho niekto snažil zavraždit v bratislavskom hoteli Danube.

Utrpel vtedy tažké zranenia, jeho spolocník Štefan Fabián bol však po prestrelke na mieste mrtvy.

Vrah zabil Holuba v noci cez okno jeho nemocnicnej izby, ked bol pripútaný na lôžko po strelbe v hoteli Danube.

Polícii sa však nepodarilo Lojzovi Cisticovi nic dokázat.

Rituálna vražda policajta


Nájomný vrah Lojzo Cistic sa pokúsil pred vynesením rozsudku o útek zo súdnej siene.

Okrem vraždy Holuba sa polícia neúspešne snažila dostat Lojza Cistica aj za rituálnu vraždu bývalého policajta, ktorého telo našli bez hlavy. Tá sa nakoniec našla na druhý den na kapote auta na jednom z popradských sídlisk.

Polícia však Lojza Cistica nakoniec predsa len dostala.

A to za popravu Milana Holána prezývaného Gorila a dvoch dalších ludí, ktorých Lojzo Cistic zavraždil 25. novembra 1997 v žilinskej reštaurácii Astória. Gorila mal pod palcom územie okolo Kysúc a Cadce.

Oficiálne šéfoval a vlastnil súkromnú bezpecnostnú službu, ktorá poskytovala podnikatelom "ochranu". Vlastnil aj jednu reštauráciu.

Okrem Holána zastrelil Cistic aj jeho osobného strážcu Stanislava Vnuka. Po vražde sa vrah pokúsil zabit aj clenov mestskej polície, ktorí dorazili na miesto strelby. Pri úniku z miesta cinu ohrozoval aj náhodných okloidúcich.

Pokus o útek

Súd uznal Alojza Kromku vinným aj z tretej vraždy len 18-rocnej Žanety Mirgovej, ktorá zomrela pri Cisticovej strelbe na idúce auto pri Hrabušiciach.

V aute vážne zranil aj dalších troch spolucestujúcich.

Alojza Kromka odsúdil Krajský súd v Prešove na doživotie 30. septembra 2003.

Pred vynesení rozsudku sa pokúsil o útek zo súdnej siene pricom napadol justicnú stráž.

Cisticov spis mal až štyritisíc strán. Doživotný trest mu definitívne potvrdil Najvyšší súd v roku 2004.

 

Zrejme císlom jedna vo vraždení spojeným s rafinovanostou zahladzovania stôp sa v súcasnej dobe môžu pochválit

 

KYSELINÁRI :

 

Kyselina upratala stopy po vraždách


| 7.12.2007 |

Bratislava - V histórii kriminalistiky patrí tomuto prípadu popredné miesto. Prvýkrát dostali doživotné tresty odsúdení vrahovia, ktorých telá sa po vražde nenašli. Rozpustili ich v kyseline.

Najvyšší súd práve pred rokom odsúdil na doživotný trest jedného zo skupiny kyselinárov Jozefa Kákoniho, ktorý spolu so svojimi kumpánmi hlavne Rastislavom Šittom, rozpustili telá svojich obetí v kyseline. Šitta pred rokom dostal za svoje ciny iba 25 rokov, Špeciálny súd mu však za dalšiu vraždu vymeral tiež doživotný trest. O nom však musí rozhodnút ešte nadriadený senát.

Za celým príbehom stojí snaha organizovanej skupiny pod vedením Františka Mikera získat od štátu 179 miliónov korún, ktoré si uplatnili na danových úradoch v rámci vrátenia DPH. Dostali vyplatených 122 miliónov.


Nepohodlné biele kone

Tak ako v iných kauzách, aj v tomto prípade sa stali prítažou nežiadaní svedkovia financných podvodov. Kyselinu na vraždu nakúpil na rozkaz Mikera Peter Lomiansky. Za neskoršiu spoluprácu s políciou si vyslúžil jemnejší trest.

Dejiskom vrážd sa stalo družstvo v Modre.

Prvým, ktorý skoncil v kyseline, bol v novembri 2002 konatel jednej z firiem Marek Novotný. Zavraždili ho kladivom a telo naložili do kade.

Lomiansky bol potom ten, ktorého prinútili zvyšky upratat. Kada bola podla neho horúca a vychádzal z nej strašný smrad. Po podnikatelovi zostala podla neho len neidentifikovatelná masa, topánky, kus koženej bundy a pracka z opasku.

V decembri 2000 vraždili opät. Druhým bielym konom sa stal Marián Cibícek. Šitta a Kákoni ho zastrelili. Za túto vraždu mali dostat 200-tisíc korún. Cervená zapáchajúca hmota, ktorá zostala v kyselinovom sude po jeho tele, skoncila v žumpe. Tretou obetou sa stal za podobných okolností Vladislav Svihelník.

V kadi skoncil aj architekt vrážd

Na nápad rozpúštat ludí v kyseline doplatil jeho "architekt" František Miker.

S dvojicou Šitta a Kákoni sa nezhodol na rozdelení penazí z podvodu. Vrahovia chceli viac, no napokon sa rozhodli si nechat všetko. Mikera vylákali pomocou Petra Lomianskeho na stretnutie na chatu v blízkosti Modry a držali ho tam poviazaného.

Potom ho odviezli na družstvo v Modre, kde ho strelili do hlavy. Telo opät rozpustili v kyseline. Lomiansky sa o zvyšky postaral na druhý den.

Obžalovaní Šitta aj Kákoni tvrdili, že Mikera nezavraždili, ale utiekol do zahranicia. Údajne zo strachu pred financnou políciou.


Jozef Kakoni a Rastislav Šitta

 

Jozef Kakoni
Tresty

Jozef Kákoni a Rastislav Šitta dostali za tieto vraždy doživotie. Druhému ho musí ešte potvrdit Najvyšší súd, 25 rokov za mrežami ho však urcite neminie.

Dušan Pokrívka, ktorý spolupracoval na niektorých vraždách, dostal trest 14 rokov.

Petra Lomjanského súd uznal za vinného z pomoci na všetkých troch vraždách a z nedovoleného ozbrojovania, s prihliadnutím na viacero polahcujúcich okolností mu vymeral trest sedem rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine.

Generačný čas: 22.0730304718ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)