Podmienečné prepustenie
PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU ODŇATIA SLOBODY
1. Všeobecne o podmienečnom prepustení
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je trestnoprávny inštitút, ktorý je
upravený v Trestnom zákone (č. 300/2005 Z.z.) v § 66 až 68 a taktiež v Trestnom poriadku (301/2005
Z.z.) v § 415 až 417. Samotný inštitút slúži nato, aby odsúdený, ktorý počas výkonu trestu odňatia
slobody po splnení zákonom ustanovených podmienok mohol byť prepustený na slobodu skôr, ako
uplynie dĺžka trestu, ktorú mu súd určil za spáchaný trestný čin v odsudzujúcom rozsudku. Odsúdený
má právo podať návrh na podmienečné prepustenie, avšak nemá právo byť podmienečné prepustený.
Takéto právo negarantuje ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani iné
medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Na to, aby súd vyhovel návrhu na podmienečné prepustenie, musí zvážiť, či sú splnené zákonom
ustanovené podmienky. Tieto podmienky rozdeľujeme na dve kategórie: na formálne a materiálne.
Čo ktoré znamenajú, sa dozvieme v nasledujúcich častiach tohto článku. Je potrebné hneď na začiatok
zdôrazniť, že tieto podmienky musia byť splnené súčasne, ak nie je splnená čo i len jedna, súd návrh
na podmienečné prepustenie zamietne.
2. Formálne podmienky
Aby súd podmienečne prepustil odsúdeného na slobodu, musí byť splnená okrem iného
formálna podmienka, a to, že odsúdený má vykonanú určitú dĺžku nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Záleží, za aký druh trestného činu mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody uložený.
Trestné právo pozná dva druhy trestných činov: prečin a zločin.
a)Ak osoba bola odsúdená za PREČIN, môže byť podmienečne prepustená po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.
b) Ak bola odsúdená za ZLOČIN, tak po výkone 2/3 uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody.
V prípade, ak daný nepodmienečný trest bol rozhodnutím prezidenta SR zmiernený, tak polovica pri
prečine a 2/3 pri zločine sa určujú z takto zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri zločine trestný zákon pozná aj podkategóriu obzvlášť závažný zločin. Ide o zločin, za ktorý sa
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. Ak si odsúdený
odpykáva trest za obzvlášť závažný zločin, môže byť podmienečne prepustený až po výkone 3/4
uloženého trestu odňatia slobody.
Osoba odpykávajúca si trest odňatia slobody na doživotie, môže byť podmienečne prepustená najskôr
po 25 rokoch výkonu tohto trestu. Osoba, ktorá bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na
doživotie, nemôže byť už podmienečne prepustená.
3. Materiálne podmienky
Okrem spomínanej formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia
slobody, po ktorej môže byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne
podmienky, ktoré musia byť splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky
znamenajú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Na rozdiel od formálnej podmienky, kde sa
jednoznačne dá zistiť, či je splnená, pri materiálnych podmienkach je to zložitejšie. Súd musí splnenie
týchto podmienok posúdiť a potom, ak sú splnené a odsúdený vykonal zákonom ustanovenú dĺžku
trestu (formálna podmienka), kladne rozhodne o podmienečnom prepustení.
Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od uváženia súdu s ohľadom na konkrétny prípad.
Stanoviská k tejto problematike zaujal aj Ústavný súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach,
z ktorých môžeme jasne pochopiť, čo znamená splnenie materiálnych podmienok. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/08 môžeme pochopiť samotný zmysel podmienečného
prepustenia: „Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby
za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej
doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac
komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom
v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny
život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je
zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia,
ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti,
ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti.“( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo 14. februára 2008).
O tom, ako by mal súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení konať, nájdeme v Náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/09: „Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz
o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto
okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich
sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre všeobecný súd dôležité zistiť
a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.“ (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).
Z tohto Nálezu Ústavného súdu je zrejmé, ako by mal každý súd postupovať v konaní
o podmienečnom prepustení. Pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie súd prihliada
na všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti,
celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu
žil, na celý jeho doterajší život, povahu a charakter jeho spáchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim
kritériom pri podmienečnom prepustení je dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného.
Prvá materiálna podmienka, teda, či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného
ústavu na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. Čo obsahuje takéto hodnotenie, určuje § 62 zák.
č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. O tom, či sa odsúdený polepšil, svedčí okrem
iného aj to, či si riadne a zodpovedne plní svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných
právnych predpisov, dodržiava ústavný poriadok, stanovený režim, či plní pokyny príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže, dodržiava povinnosti a zákazy, ktoré obsahuje zákon o výkone trestu
odňatia slobody (z. č. 475/2005 Z.z.) a vyhláška k tomuto zákonu (č. 368/2008 Z.z.), ktorou sa vydáva
Poriadok výkonu trestu a pod.
Splnenie druhej materiálnej podmienky, a to, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, súd skúma a objasňuje komplexnejšie. Je potrebné posúdiť všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu, akej povahy
a charakteru bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jedným jediným účelom, a to
takým, či možno prijať prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život,
to znamená život v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).
Obidve materiálne podmienky, samozrejme spolu s formálnou podmienkou, musia byť splnené
súčasne všetky. Ak nebude splnená čo i len jedna, súd návrh na podmienečné prepustenie zamietne.
Splnenie obidvoch spomenutých materiálnych podmienok preukazuje ústav na výkon trestu
v hodnotení odsúdeného. Hodnotenie si vyžiada súd, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení.
Obsahuje okrem osobných údajov a údajov uvedených v rozsudku aj údaje, ktoré preukazujú splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie. Sú to najmä tieto údaje:
a) hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b) aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c) resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.
Nejde o úplný výpočet, teda jednotlivé hodnotenie môže obsahovať aj iné údaje, ktoré preukazujú,
či odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie. Záver hodnotenia obsahuje odporúčanie
riaditeľa ústavu, či odsúdený spĺňa podmienky a či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie.
Takéto hodnotenie je pre súd prvoradé ohľadne toho, ako rozhodne o návrhu na podmienečné
prepustenie.
4. Kto môže podať návrh na podmienečné prepustenie
O návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd vždy na
návrh oprávnenej osoby. Týmito oprávnenými osobami sú:
a) odsúdený,
b) prokurátor,
c) riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa
trest vykonáva,
d) záujmové združenie občanov (najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív
spolupracovníkov, a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti. Za záujmové združenia občanov
sa nepovažujú politické strany a hnutia) ,
e) dôveryhodná osoba (osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného, prípadne
odsúdeného. Dôveryhodnosť osoby posudzuje súd a v prípravnom konaní prokurátor),
f) osoba, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech (príbuzní odsúdeného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh).
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba musia ponúknuť záruku za dovŕšenie nápravy
odsúdeného. Ak takúto záruku za prevýchovu odsúdeného prevzali, majú povinnosť pôsobiť na osobu,
za ktorú sa zaručili.
Ak odsúdený sám podal návrh na podmienečné prepustenie a takýto návrh bol súdom zamietnutý,
môže odsúdený návrh opakovať až po uplynutí jedného roka. Skôr môže podať návrh len v tom
prípade, ak jeho návrh bol zamietnutý preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Ak ostatné osoby okrem odsúdeného podajú návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného a tento
návrh bude súdom zamietnutý, nemusia čakať rok od zamietnutia návrhu na opätovné podanie návrhu.
Tieto osoby dokonca môžu podať návrh aj skôr, ako uplynie zákonom stanovená doba, ktorú si
musí odsúdený vykonať nato, aby bol podmienečne prepustený. Avšak odsúdený bude podmienečne
prepustený až po uplynutí zákonom ustanovenej doby (pri prečinoch polovica výkonu trestu, pri
zločinoch 2/3 výkonu trestu). Uvediem príklad: Osoba bola odsúdená na nepodmienečný trest 6 rokov
za zločin. Podmienečne prepustená môže byť až po vykonaní 2/3 trestu, teda po 4 rokoch. Ak návrh
na podmienečné prepustenie podáva iba odsúdený, tento návrh môže podať po 4 rokoch výkonu
trestu. Ale ak návrh podáva iná oprávnená osoba, napr. manželka, tak nemusí čakať 4 roky na podanie
návrhu, ale návrh môže podať aj skôr. Avšak odsúdený bude podmienečne prepustený, samozrejme
ak súd kladne rozhodne, až po 4 rokoch výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ak súd
návrh zamietne a návrh podal iba odsúdený, opätovne môže podať návrh až o rok, teda po 5 rokoch
výkonu trestu. Ak návrh podala iná osoba, napr. manželka a návrh bol zamietnutý, nemusí čakať rok
na podanie opätovného návrhu, ale návrh môže podať aj skôr, napr. po 3 mesiacoch od zamietnutia
návrhu súdom.
5. Rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie
O návrhu na podmienečné prepustenie rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode sa trest
odňatia slobody vykonáva. Zistiť, ktorý okresný súd je príslušný na rozhodnutie, nám uľahčuje stránka
ministerstva spravodlivosti SR http://www.justice.gov.sk/ms/ap/wfps8.aspx . Keď zadáme miesto, kde
sa nachádza ústav, v ktorom si odsúdený odpykáva trest, tak nájdeme príslušný okresný súd, vrátane
jeho adresy, kde môžeme poslať návrh na podmienečné prepustenie.
O návrhu na podmienečné prepustenie rozhodne príslušný okresný súd najneskôr do 60 dní od
doručenia návrhu. Túto lehotu na rozhodnutie určuje súdom Trestný poriadok.
Pred samotným rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený vyslúchnutý. To neplatí
v prípade, ak návrh na podmienečné prepustenie podá riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený odpykáva trest, alebo sa riaditelia
k takémuto návrhu pripoja, môže rozhodnutie o podmienečnom prepustení urobiť so súhlasom
prokurátora aj predseda senátu. Ak návrh podali iné osoby ako riaditeľ na výkon väzby alebo riaditeľ
na výkon trestu odňatia slobody, napr. odsúdený alebo iné oprávnené osoby, odsúdený musí byť pred
rozhodnutím vyslúchnutý.
Proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení možno podať SŤAŽNOSŤ, ktorá má odkladný účinok.
Sťažnosť sa podáva okresnému súdu, ktorý vydal rozhodnutie, a to do troch dní od oznámenia
rozhodnutia /v tomto prípade ide o uznesenie ako druh rozhodnutia /. V určitých, zákonom
ustanovených prípadoch o sťažnosti rozhodne sám okresný súd, ale vo všeobecnosti sa podaná
sťažnosť predkladá Krajskému súdu na rozhodnutie. Proti rozhodnutiu Krajského súdu už žiadny
opravný prostriedok neprichádza do úvahy. Ústavný súd v jednom zo svojich Nálezov konštatuje, že
ak súdy oboch stupňov /Okresný aj Krajský súd/ mali zato, že podmienky na podmienečné prepustenie
neboli v danom prípade splnené, neporušili svojimi rozhodnutiami základné právo odsúdeného na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).
6. Podmienky po podmienečnom prepustení na slobodu
Ak súd vyhovie návrhu na podmienečné prepustenie, tak v rozhodnutí určí skúšobnú dobu na
1 až 7 rokov. Skúšobná doba začína podmienečným prepustením. Spolu so skúšobnou dobou môže
súd nariadiť nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere do 3 rokoch a prípadne aj ustanoviť
primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré musí odsúdený dodržiavať. Trestný zákon v § 51 ods. 3 a 4
vymenováva hlavné obmedzenia a povinnosti, ktoré môže súd uložiť. Medzi ne zaraďujeme:
Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí,
b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho
spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodeného,
b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne
obsadil,
c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze,
g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie,
i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Nejde o úplný výpočet, teda súd môže uložiť aj také obmedzenia a povinnosti, ktoré neurčuje
v samotnom Trestnom zákone.
Odsúdený, ktorý bol podmienečne prepustený, musí viesť v skúšobnej dobe riadny život a plniť
uložené obmedzenia a povinnosti. Častým problémom je otázka, čo znamená pojem „riadny
život“. Žiadny zákon nám tento pojem nedefinuje, a preto odpoveď musíme hľadať v jednotlivých
rozhodnutiach súdov, vrátane Ústavného súdu. Práve ten v už spomínanom Náleze určil, že viesť
riadny život znamená, správať sa v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).
Z toho vyplýva, že akékoľvek správanie odsúdeného na slobode, ktoré je v rozpore s právnymi,
etickými alebo morálnymi normami spoločnosti, znamená porušenie povinností odsúdeného a teda súd
môže rozhodnúť, že si bude musieť svoj zvyšok trestu odpykať. Etické a morálne normy spoločnosti
taktiež nemáme definované v zákonoch, preto rozpor s týmito normami má široký rozmer. Ako príklad
to môže byť napr. vyvolanie bitky, spáchanie priestupku a pod.
Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia
a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Ak súd takto rozhodne, má sa zato, že trest bol vykonaný
dňom podmienečného prepustenia na slobodu. Ak súd nerozhodne o osvedčení do roka od uplynutia
skúšobnej doby bez viny odsúdeného, má sa zato, že sa osvedčil aj napriek tomu, že súd nevydal
žiadne rozhodnutie o osvedčení.
Odsúdený, ktorý bol podmienečne prepustený, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený
výkon zvyšku trestu odňatia slobody, nemôže byť opätovne podmienečne prepustený z výkonu tohto
trestu.
7. Vzor návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
Na záver uvediem vzor, ako má vyzerať návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý podáva odsúdený.
Jozef Mrkvička, nar. 2.7. 1976, bytom Bratislava 5, Kutlíková ul. č. 3
t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou
Okresný súd Trnava
Hlavná 49
917 83 Trnava
Vec: Návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
Rozsudkom Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 1 T 23/2007, zo dňa 2. 11. 2007 som bol
odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006 (300/
2005 Z.z.). Týmto rozsudkom mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov s jeho výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti na 4 roky.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 11. 2007. Výkon trestu odňatia slobody som
nastúpil v ústave s minimálnym stupňom stráženia dňa 2. 12. 2007 a vykonávam ho doteraz v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Polovicu uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody som vykonal k 2. 12. 2008.
Mám za to, že vo výkone trestu som plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa odo mňa očakávať, že v budúcnosti povediem riadny život. Počas celého
výkonu trestu som riadne pracoval a zapájal som sa do voľnočasových aktivít ústavu, za čom som
bol 3x disciplinárne odmenený. Za svoje aktivity som bol preradený do otvoreného oddelenia. Pred
nástupom do výkonu tohto trestu som nebol stíhaný za žiaden trestný čin ani priestupok. Pracoval
som ako stavebný robotník a v tejto činnosti
usporiadaný rodinný život. S manželkou sa starám o tri maloleté deti. S rodinou som udržiaval
pravidelný kontakt aj počas výkonu trestu odňatia slobody. Pravidelne ma navštevovali každý mesiac,
manželka a všetky tri deti. Tento trestný čin aj výkon trestu boli pre mňa dostatočným poučením na
to, aby som sa v budúcnosti vyhýbal podobným udalostiam, najmä čo sa týka užívania alkoholu pred
riadením osobného motorového vozidla, ktorým som spôsobil dopravnú nehodu a ťažkú ujmu dvom
poškodeným. Tento svoj nerozvážny čin som počas výkonu trestu mnohokrát oľutoval.
mienim pokračovať aj v budúcnosti. Viedol som
V Hrrnčiarovciach nad Parnou 2. decembra 2008
Jozef Mrkvička
Ide iba o vzor, preto, každý, kto chce napísať takýto návrh, musí uviesť vlastné dôvody, prečo má byť
prepustený na slobodu.
Mgr. Milan Mitaš