Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Podmienečné prepustenie

 PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU ODŇATIA SLOBODY


1. Všeobecne o podmienečnom prepustení

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je trestnoprávny inštitút, ktorý je upravený v Trestnom zákone (č. 300/2005 Z.z.) v § 66 až 68 a taktiež v Trestnom poriadku (301/2005 Z.z.) v § 415 až 417. Samotný inštitút slúži nato, aby odsúdený, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody po splnení zákonom ustanovených podmienok mohol byť prepustený na slobodu skôr, ako uplynie trest, ktorý mu súd uložil za spáchaný trestný čin v odsudzujúcom rozsudku. Odsúdený má právo podať návrh na podmienečné prepustenie, avšak nemá právo byť podmienečné prepustený. Takéto právo negarantuje ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Na to, aby súd vyhovel návrhu na podmienečné prepustenie, musí zvážiť, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky. Tieto podmienky rozdeľujeme na dve kategórie: na formálne materiálne. Čo ktoré znamenajú, sa dozvieme v nasledujúcich častiach tohto článku. Je potrebné hneď na začiatok zdôrazniť, že tieto podmienky musia byť splnené súčasne, ak nie je splnená čo i len jedna, súd návrh na podmienečné prepustenie zamietne.

 

2. Formálne podmienky

Aby súd podmienečne prepustil odsúdeného na slobodu, musí byť splnená okrem iného formálna podmienka, a to, že odsúdený má vykonanú určitú dĺžku nepodmienečného trestu odňatia slobody. Záleží, za aký druh trestného činu mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody uložený. Trestné právo pozná dva druhy trestných činov: prečin a zločin.

            a) Ak osoba bola odsúdená za PREČIN, môže byť podmienečne prepustená po výkone 1/2 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

            b) Ak osoba bola odsúdená za ZLOČIN, tak po výkone 2/3 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

V prípade, ak daný nepodmienečný trest bol rozhodnutím prezidenta SR zmiernený, tak 1/2 pri prečine a 2/3 pri zločine sa určujú z takto zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pri zločine trestný zákon pozná aj podkategóriu obzvlášť závažný zločin. Ide o zločin, za ktorý sa ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. Ak si odsúdený odpykáva trest za obzvlášť závažný zločin, môže byť podmienečne prepustený až po výkone 3/4 uloženého trestu odňatia slobody.

Osoba odpykávajúca si trest odňatia slobody na doživotie, môže byť podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu. Osoba, ktorá bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie, nemôže byť už podmienečne prepustená.

 

3. Materiálne podmienky

Okrem spomínanej formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Na rozdiel od formálnej podmienky, kde sa jednoznačne dá zistiť, či je splnená, pri materiálnych podmienkach je to zložitejšie. Súd musí splnenie týchto podmienok posúdiť a potom, ak sú splnené a odsúdený vykonal zákonom ustanovenú dĺžku trestu (formálna podmienka), kladne rozhodne o podmienečnom prepustení. 

Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od uváženia súdu s ohľadom na konkrétny prípad. Stanoviská k tejto problematike zaujal aj Ústavný súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach, z ktorých môžeme jasne pochopiť, čo znamená splnenie materiálnych podmienok. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/08 môžeme pochopiť samotný zmysel podmienečného prepustenia: „Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti.“( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky  sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo 14. februára 2008).

O tom, ako by mal súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení konať, nájdeme v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/09: „Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení  z výkonu trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe  odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj  tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych  podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).

Z tohto Nálezu Ústavného súdu je zrejmé, ako by mal každý súd postupovať v konaní o podmienečnom prepustení. Pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom na výkon trestu žil, na celý jeho doterajší život, povahu a charakter jeho  spáchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom prepustení je dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného.

Prvá materiálna podmienka, teda, či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. Čo obsahuje takéto hodnotenie, určuje § 62 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody. O tom, či sa odsúdený polepšil, svedčí okrem iného aj to, či si riadne a zodpovedne plní svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych predpisov,  dodržiava ústavný poriadok, stanovený režim, či plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava povinnosti a zákazy, ktoré obsahuje zákon o výkone trestu odňatia slobody (z. č. 475/2005 Z.z.) a vyhláška k tomuto zákonu (č. 368/2008 Z.z.), ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Splnenie druhej materiálnej podmienky, a to, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, súd skúma a objasňuje komplexnejšie. Je potrebné posúdiť všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu, akej povahy a charakteru bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jedným jediným účelom,  a to takým, či možno prijať prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, to znamená život v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).

Obidve materiálne podmienky, samozrejme spolu s formálnou podmienkou, musia byť splnené súčasne. Ak nebude splnená čo i len jedna, súd návrh na podmienečné prepustenie zamietne. Splnenie obidvoch spomenutých materiálnych podmienok preukazuje ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. Hodnotenie si vyžiada súd, ktorý rozhoduje o podmienečnom prepustení. Obsahuje okrem osobných údajov a údajov uvedených v rozsudku aj údaje, ktoré preukazujú splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Sú to najmä tieto údaje:

                                   a) hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu, 
                                   b) aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania, 
                                   c) resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.

Nejde o úplný výpočet, teda jednotlivé hodnotenie môže obsahovať aj iné údaje, ktoré preukazujú, či odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie. Záver hodnotenia obsahuje odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený spĺňa podmienky a či riaditeľ ústavu odporúča podmienečné prepustenie. Takéto hodnotenie je pre súd prvoradé ohľadne toho, ako rozhodne o návrhu na podmienečné prepustenie.

 

4. Kto môže podať návrh na podmienečné prepustenie

O návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd vždy na návrh oprávnenej osoby. Týmito oprávnenými osobami sú:

a) odsúdený,

b) prokurátor,

c) riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva,

d) záujmové združenie občanov (najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov, a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti. Za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia).

Záujmové združenie občanov musí ponúknuť záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Ak takúto záruku za prevýchovu odsúdeného prevzalo, ma povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručilo.  

Ak odsúdený sám podal návrh na podmienečné prepustenie a takýto návrh bol súdom zamietnutý, môže odsúdený návrh opakovať až po uplynutí jedného roka. Skôr môže podať návrh len v tom prípade, ak jeho návrh bol zamietnutý preto, že ho odsúdený podal predčasne.

 

5. Rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie

O návrhu na podmienečné prepustenie rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. Zistiť, ktorý okresný súd je príslušný na rozhodnutie, nám uľahčuje stránka ministerstva spravodlivosti SR http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/SudPrislusnost.aspx. Keď zadáme miesto, kde sa nachádza ústav, v ktorom si odsúdený odpykáva trest, tak nájdeme príslušný okresný súd, vrátane jeho adresy, kde môžeme poslať návrh na podmienečné prepustenie.

O návrhu na podmienečné prepustenie rozhodne príslušný  okresný súd najneskôr do 60 dní od doručenia návrhu. Túto lehotu na rozhodnutie určuje súdom Trestný poriadok.          

Pred samotným rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený vyslúchnutý. To neplatí v prípade, ak návrh na podmienečné prepustenie podá riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený odpykáva trest, alebo sa riaditelia k takémuto návrhu pripoja, môže rozhodnutie o podmienečnom prepustení urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu. Ak návrh podali iné osoby ako riaditeľ na výkon väzby alebo riaditeľ na výkon trestu odňatia slobody, napr. odsúdený alebo iné oprávnené osoby, odsúdený musí byť pred rozhodnutím vyslúchnutý.

Proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení možno podať SŤAŽNOSŤ, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva okresnému súdu, ktorý vydal rozhodnutie, a to do troch dní od oznámenia rozhodnutia /v tomto prípade ide o uznesenie ako druh rozhodnutia /. V určitých, zákonom ustanovených prípadoch o sťažnosti rozhodne sám okresný súd, ale vo všeobecnosti sa podaná sťažnosť predkladá krajskému súdu na rozhodnutie. Proti rozhodnutiu Krajského súdu už žiadny opravný prostriedok neprichádza do úvahy. Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov konštatuje, že ak súdy oboch stupňov /okresný aj krajský/ mali zato, že podmienky na podmienečné prepustenie neboli v danom prípade splnené, neporušili svojimi rozhodnutiami základné právo odsúdeného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).

 

6. Podmienky po podmienečnom prepustení na slobodu

Ak súd vyhovie návrhu na podmienečné prepustenie, tak v rozhodnutí určí skúšobnú dobu na 1 až 7 rokov. Skúšobná doba začína plynúť podmienečným prepustením. Spolu so skúšobnou dobou môže súd nariadiť nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere do 3 rokoch a prípadne aj ustanoviť primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré musí odsúdený dodržiavať. Trestný zákon v § 51 ods. 3 a 4 vymenováva hlavné obmedzenia a povinnosti, ktoré môže súd uložiť. Medzi ne zaraďujeme:

Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze

a) návštev športových alebo iných hromadných podujatí, 
b) požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, 
c) stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, 
d) vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal, 
e) účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

Povinnosti spočívajú najmä v príkaze

a) nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, 
b) vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne obsadil, 
c) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, 
d) zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné, 
e) osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému, 
f) v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze, 
g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, 
h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, 
i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, 
j) zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
 

Nejde o úplný výpočet, teda súd môže uložiť aj také obmedzenia a povinnosti, ktoré neurčuje v samotnom Trestnom zákone.

Odsúdený, ktorý bol podmienečne prepustený, musí viesť v skúšobnej dobe riadny život a plniť uložené obmedzenia a povinnosti. Častým problémom je otázka, čo znamená pojem „riadny život“. Žiadny zákon nám tento pojem nedefinuje, a preto odpoveď musíme hľadať v jednotlivých rozhodnutiach súdov, vrátane Ústavného súdu. Práve ten v už spomínanom Náleze určil, že viesť riadny život znamená, správať sa v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej  republiky sp. zn. III. ÚS 154/09 z 10. novembra 2009).

Z toho vyplýva, že akékoľvek správanie odsúdeného na slobode, ktoré je v rozpore s právnymi, etickými alebo morálnymi normami spoločnosti, znamená porušenie povinností odsúdeného a teda súd môže rozhodnúť, že si bude musieť svoj zvyšok trestu odpykať. Etické a morálne normy spoločnosti taktiež nemáme definované v zákonoch, preto rozpor s týmito normami má široký rozmer. Ako príklad to môže byť napr. vyvolanie bitky, spáchanie priestupku a pod.

Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Ak súd takto rozhodne, má sa zato, že trest bol vykonaný dňom podmienečného prepustenia na slobodu. Ak súd nerozhodne o osvedčení do roka od uplynutia skúšobnej doby bez viny odsúdeného, má sa zato, že sa osvedčil aj napriek tomu, že súd nevydal žiadne rozhodnutie o osvedčení. Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Odsúdený, ktorý bol podmienečne prepustený, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody, nemôže byť opätovne podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu.

 

7. Vzor návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Na záver uvediem vzor, ako má vyzerať návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý podáva odsúdený.

 

Jozef Mrkvička, nar. 2.7. 1976, bytom Bratislava 5, Kutlíková ul. č. 3

t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou

 

Okresný súd Trnava

Hlavná 49
917 83  Trnava

 

Vec: Návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 1 T 23/2007, zo dňa 2. 11. 2007 som bol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006 (300/2005 Z.z.). Týmto rozsudkom mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s jeho výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti na 4 roky. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 11. 2007. Výkon trestu odňatia slobody som nastúpil v ústave s minimálnym stupňom stráženia dňa 2. 12. 2007 a vykonávam ho doteraz v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody som vykonal k 2. 12. 2008.

Mám za to, že vo výkone trestu som plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa odo mňa očakávať, že v budúcnosti povediem riadny život. Počas celého výkonu trestu som riadne pracoval a zapájal som sa do voľnočasových aktivít ústavu, za čom som bol 3x disciplinárne odmenený. Za svoje aktivity som bol preradený do otvoreného oddelenia. Pred nástupom do výkonu tohto trestu som nebol stíhaný za žiaden trestný čin ani priestupok. Pracoval som ako stavebný robotník a v tejto činnosti  mienim pokračovať aj v budúcnosti. Viedol som usporiadaný rodinný život. S manželkou sa starám o tri maloleté deti. S rodinou som udržiaval pravidelný kontakt aj počas výkonu trestu odňatia slobody. Pravidelne ma navštevovali každý mesiac, manželka a všetky tri deti. Tento trestný čin aj výkon trestu boli pre mňa dostatočným poučením na to, aby som sa v budúcnosti vyhýbal podobným udalostiam, najmä čo sa týka užívania alkoholu pred riadením osobného motorového vozidla, ktorým som spôsobil dopravnú nehodu a ťažkú ujmu dvom poškodeným. Tento svoj nerozvážny čin som počas výkonu trestu mnohokrát oľutoval.


V Hrrnčiarovciach nad Parnou 2. decembra 2008

Jozef Mrkvička

 

Ide iba o vzor, preto, každý, kto chce napísať takýto návrh, musí uviesť vlastné dôvody, prečo má byť prepustený na slobodu.

 

Mgr. Milan Mitaš

 

 

 

 

 

 

 

Generačný čas: 8.34107398987ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)