Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Práva väzňov

Základné práva a povinnosti odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody, disciplinárne previnenie a disciplinárne tresty, konanie
o disciplinárnych previneniach


Základné práva a povinnosti odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody upravuje
Zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva
Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

Najskôr treba spomenúť základné zásady výkonu trestu, ktorými sú:

1. Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité kruté,
neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania,

2. Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania,

3. Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri
opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku,

4. Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom, ktorý by ohrozil
ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil účinok preventívneho pôsobenia
výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti,

5. Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia a uplatňovania práv
odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia,

6. Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia a vytvárajú sa
špecializované oddiely.

Trest odňatia slobody je spojený s obmedzeniami základných práv a slobôd odsúdeného.
Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode
pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných
písomností a v práve slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený počas výkonu trestu nemá právo
na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných
združeniach, nesmie zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára
a zdravotnícke zariadenie. Nesmie zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich
a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie. Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu
zabezpečuje v jeho mene ústav, v ktorom si odsúdený odpykáva trest.

1. Práva odsúdeného

1.1. Návšteva


Odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu
najmenej raz za mesiac v trvaní dve hodiny. Medzi blízke osoby sa zaraďujú manžel, manželka
a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho
manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu. Príbuzenský vzťah je blízka osoba
povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak
odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka
potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom
do výkonu trestu.

Odsúdený môže súčasne prijať návštevu najviac 5 osôb vrátane detí. V prípade, ak má odsúdený
viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa netýka pre deti odsúdeného.

V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného
dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru väzenskej a justičnej stráže povoliť
návštevu častejšie a aj inej osobe. Takáto návšteva inej osoby však nemôže byť na úkor práva
odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.

Ak sa odsúdený nachádza v ústave s minimálnym alebo so stredným stupňom stráženia, návšteva
sa vykoná spravidla priamym kontaktom. Ak ide o ústav s maximálnym stupňom stráženia,
vykonanie návštevy sa uskutočňuje spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu má právo

rozhodnúť v odôvodnených prípadoch, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom
alebo bez priameho kontaktu.

Príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže môže prerušiť alebo predčasne skončiť návštevu,
ak odsúdený, prípadne návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve,
ústavný poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť ústavu.

Návštevy sa uskutočňujú v ústave spravidla v priestoroch na to určených. Počas nej je zakázané
odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci.
Platí tu však výnimka, že tento zákaz sa netýka obmeny vlastného odevu alebo obuvi.

Blízka osoba alebo obhajca odsúdeného ma právo na základe požiadania požadovať oznámenie
o správaní odsúdeného.

Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v
mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a
disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby /tzv. samotka/ sa vykoná, len ak povolenie na
vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať; taká návšteva
sa vždy vykoná bez priameho kontaktu.

1.2. Korešpondencia

Ďalším významným základným právom odsúdeného je právo prijímať a na vlastné náklady
odosielať písomné správy v listinnej podobe
bez obmedzenia. Ide o tzv. korešpondenciu.
V prípade, ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie
dvoch kusov korešpondencie za každý kalendárny mesiac.

Riaditeľ ústavu a ním poverený príslušník zboru majú právo nahliadnuť do korešpondencie
odsúdeného a oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak
obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel trestu, alebo vec
alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti.

Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu
medzi odsúdeným:

a) voči ktorému sa vedie trestné trestne stíhanie, a jeho obhajcom,

b) a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky, Úradom
vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky alebo verejným ochrancom práv,

c) a medzinárodným orgánom alebo medzinárodnou organizáciou, ktorá podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je príslušná na prerokovanie podnetov alebo
sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,

d) a súdom,

e) a diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu, ktoré odsúdenému zaslali
korešpondenciu.

Ak ide o odsúdeného, ktorý je negramotný alebo nevidiaci, je ústav na jeho požiadanie zabezpečiť
napísanie a prečítanie korešpondencie.

1.3. Prijímanie balíkov

Odsúdený môže prijať balík iba za podmienok presne stanovených v zákone. Má právo
prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti 5 kilogramov. Balík
možno doručiť len prostredníctvom poštového podniku. Z toho vyplýva, že balík nemožno odovzdať
odsúdenému počas návštevy.

Zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v § 26 ods. 2 presne vymenováva,
čo nemôže byť obsahom balíčku určeného odsúdenému.
Zakazuje sa zasielať cennosti,
alkoholické nápoje, lieky, jedy, omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory a iné obdobné

látky, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú
neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie,
krutosť alebo ohrozujúce mravnosť, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť
na zmarenie účelu trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave. Ďalej je zakázané v balíku
zasielať akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v
zmysle osobitného predpisu alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať, cigarety, tabak
a iné tabakové výrobky a akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom
balení, alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich
podmienkach, napríklad zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou,
solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne. Ak balík obsahuje niektorú
z týchto vecí, vráti sa odosielateľovi na náklady odosielateľa alebo odsúdeného. Balík sa nevráti
odosielateľovi napriek tomu, ak obsahuje hygienickú potrebu s obsahom alkoholu. V takomto
prípade sa takáto hygienická potreba nevydá odsúdenému.

Odsúdenému možno povoliť prijatie takého balíčka, ktorý obsahuje študijne materiály, literatúru
a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a využitia v ústave.

Na to, aby odsúdený mohol prijať balík, je potrebné „Povolenie na prijatie balíka“. Toto
povolenie musí odsúdený zaslať fyzickej alebo právnickej osobe, od ktorej žiada zaslať balík,
povolenie musí byť riadne vyplnené na predpísanom tlačive, opatrené odtlačkom pečiatky ústavu
a podpísané oprávneným príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý tlačivo vyplnil.
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania.

Ústav neprevezme balík od poštového podniku, ak balík:

a) je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,

b) platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom na
poštovú prepravu,

c) má poškodený obal,

d) presahuje maximálnu povolenú hmotnosť /presahuje 5 kg/.

1.5. Používanie telefónu

Ďalším právom odsúdeného je právo najmenej dvakrát za mesiac v trvaní 15 minút
v čase určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám prostredníctvom
telefónneho automatu umiestneného v ústave. Kto je blízka osoba, je vymedzené v časti týkajúcej
sa návštevy.

Odsúdený pred telefonovaním musí predložiť „Žiadosť o používanie telefónneho automatu“
určenému príslušníkovi zboru na predpísanom tlačive. Podmienky používania telefónneho automatu
určí riaditeľ ústavu. V žiadosti musia byť uvedené údaje o osobe, ktorej chce odsúdený telefonovať.
Ide o jej meno a priezvisko, jej príbuzenský vzťah k odsúdenému a jej telefónne číslo.

Odsúdený môže volať najviac piatim osobám, ktoré uvedie vo svojej písomnej žiadosti.
Môže uskutočniť jeden telefonický hovor alebo viac telefonických hovorov počas jedného
telefonovania, avšak najviac v trvaní 15 minút. Môže volať ktorejkoľvek z piatich povolených
osôb alebo aj všetkým povoleným osobám. Ak odsúdený nepretelefonuje celých 15 minút, zvyšné
nepretelefonované minúty sa do ďalšieho telefonovania neprenášajú.

Zbor je oprávnený hovor kontrolovať prostredníctvom kamery a elektronicky zaznamenávať
údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných
telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej finančnej čiastke. Riaditeľ ústavu môže
v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou osobou alebo v inom ako
ústavným poriadkom vyhradenom čase.

Obsahom telefonického hovoru odsúdeného nesmú byť skutočnosti, ktoré by mohli viesť k
zmareniu účelu výkonu trestu alebo k ohrozeniu bezpečnosti ústavu. Odsúdený pri telefonovaní
dodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje.

Náklady spojené s použitím telefónu uhrádza odsúdený.

1.6. Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

Odsúdenému možno zasielať peňažné prostriedky poukazom poštového platobného styku

alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu. Ak boli tieto peňažné
prostriedky odsúdenému zaslané, zaevidujú sa na jeho konto a odsúdený ich príjem potvrdí
podpisom. Ak ich odsúdený odmietne prijať, vrátia sa odosielateľovi alebo príkazcovi.

Peňažné prostriedky odsúdeného, ktoré sú účtované a evidované ústavom na jeho konte, môže
odsúdený použiť len:

a) na nákup základných potrieb osobnej hygieny /mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených
žien aj hygienické vložky/,

b) ďalších potrieb osobnej hygieny /hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a
holiace potreby/,

c) základných potrieb na korešpondenciu /papier, obálka, tlačivá poštového podniku, písacie
potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku sa odsúdenému
poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú/,

d) na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov,

e) na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa
osobitných predpisov,

f) na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume
požadovaného čerpania peňažných prostriedkov na pohľadávky spojené s výkonom väzby
a výkonom trestu a pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave.

Nákup potravín a ďalších spomínaných vecí alebo iné finančné operácie s týmito peňažnými
prostriedkami sa neumožnia odsúdenému, ktorý má na svojom účte v evidencii ústavu menej
peňažných prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného do miesta trvalého pobytu alebo
miesta bydliska na území Slovenskej republiky a výška stravného na jeden deň podľa osobitného
predpisu v dobe prepustenia z výkonu trestu.

Riaditeľ ústavu môže umožniť odsúdenému na základe písomnej žiadosti poukázať raz mesačne
blízkym osobám bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike určenú sumu z peňažných
prostriedkov odsúdeného.

1.7. Nákup potravín a vecí osobnej potreby

Na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni v ústave má odsúdený
právo najmenej jedenkrát týždenne v určený pracovný deň v primeranom množstve
a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke. Nákup sa uskutočňuje len formou
bezhotovostného styku. Výnimka platí len v otvorenom oddelení, kde je nákup povolený platbou
v hotovosti. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok sumy životného
minima podľa osobitného predpisu.

V ústave sa zriaďujú pre odsúdených predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým
tovarom. Riaditeľ ústavu môže určiť skladbu, množstvo a termín nákupov odsúdených v predajni
v ústave.

1.8. Zdravotná starostlivosť

Odsúdený v ústave počas výkonu trestu má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi. Riaditeľ ústavu je povinný zabezpečiť odsúdeným
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lekár je povinný informovať riaditeľa ústavu o vážnom
ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie.

V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti má odsúdený právo zúčastniť sa denne na
vychádzke v otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzkovým
priestorom je vymedzený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia. Počas
vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať. Takúto vychádzku môže
v mimoriadnych prípadoch riaditeľ ústavu obmedziť alebo zrušiť.

Ak odsúdený o to požiada, musí sa mu umožniť lekárske vyšetrenie. Lekár, ktorý vykonáva
kontrolu podľa osobitného predpisu, predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa
nedostatkov v hygienickej starostlivosti.

V prípade, ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň
na lekárske vyšetrenie. Lekár urobí záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí
hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske ošetrenie
a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia. Riaditeľ ústavu, ak je to účelné, rozhodne o umiestnení
odsúdeného samostatne do izby alebo cely. Ak hladovka trvá viac ako 7 dní od jej vyhlásenia,
oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave.

1.9. Vzdelávanie

Počas výkonu trestu odňatia slobody sa odsúdený môže podrobiť vzdelávaniu, ktoré
charakterizujeme ako súhrn aktivít založených na aktívnej účasti odsúdeného a zameraných na
jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými potrebami. Vzdelávanie
sa organizuje spravidla tak, aby ukončenie štúdia bolo uznané vydaním príslušného dokladu
akreditovanou inštitúciou. Z takéhoto dokladu však nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal
počas výkonu trestu.

Ak sú u odsúdeného predpoklady, umožní sa mu, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné
vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo sa zúčastnil iných foriem vzdelávania, ktoré mu umožnia
získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.

Odsúdenému, ktorý je negramotný, sa umožní, aby absolvoval kurz pre negramotných. Ak je
ods
údený do takéhoto kurzu zaradený, je povinný sa na ňom zúčastňovať.

1.10. Kultúrno – osvetová činnosť


V rámci kultúrno – osvetovej činnosti, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú,
zahŕňa najmä:

a) osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia a sociálnych zručností odsúdeného,
rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí s cieľom
sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy a úctu k životu a
spoločnosti,

b) záujmovú a športovú činnosť odsúdených,

c) kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,

d) ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.

Ponukové listy kultúrno – osvetových činností pre diferenciačné skupiny upravujú obsah kultúrno
– osvetovej činnosti. Takáto činnosť sa vykonáva v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo
v čase osobného voľna odsúdeného.

Odsúdený má právo na základe súhlasu riaditeľa ústavu používať na vlastné náklady v cele alebo
v izbe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač napájaný z vlastného zdroja, ktorý je jeho
súčasťou. Ak to umožňujú podmienky v ústave, môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie takýchto
prijímačov do elektrickej siete. Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač môže odsúdený používať
až po vykonaní technickej kontroly na účely zistenia, či v nich nie je inštalované zariadenie
umožňujúce nedovolený prenos informácií. Vykonanie takejto kontroly zabezpečí ústav na náklady
odsúdeného. Náklady na spotrebu elektrickej energie si hradí odsúdený. Riaditeľ ústavu určí
paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe technických
údajov spotrebiča. Ak ide o prijímače s vlastným zdrojom energie, tak výmenu batérií si zabezpečí
odsúdený na vlastné náklady. Uhlopriečka televízneho prijímača nesmie presiahnuť 37 cm (15
palcov), pri LCD prijímači 43 cm (17 palcov).

Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si
knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť,
fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú
mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok,
jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní
príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica sa zriaďuje
tiež v otvorenom oddelení. Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa

vlastného výberu. Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným
a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom
katalógu titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne
predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla
v čitárni knižnice.

Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské hry,
ktoré sú v ústave k dispozícii.

Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval
vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku
sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym
osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená vec majetkom
ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety
prezentujúce ústav a zbor.

Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným
vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu
tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových aktivitách
a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise nie je povolené
uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať nepokoje medzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa
dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a
zamestnancov zboru.

Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali a
vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne relácie na videookruhoch v
ústave.

Ak je odsúdený zaradený do záujmového krúžku alebo športového krúžku, môžno mu povoliť
prijatie balíka do hmotnosti 3 kg, ktorý môže prijať poštou. Za veci určené na športovú činnosť sa
nepovažujú podporné potravinové doplnky a liečivá.

1.11. Ochrana práv odsúdených a styk s advokátom alebo inou osobou

Odsúdený má v súvislosti s uplatnením a zabezpečením svojich práv a oprávnených
záujmov právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky,
ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,
ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností
týkajúcich sa ochrany ľudských práv. Ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie
bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Žiadosti a sťažnosti podáva odsúdený v zalepenej obálke
označenej úplnou adresou adresáta a nalepenou poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.
Tieto žiadosti a sťažnosti sa adresujú tomu, kto je oprávnený vykonávať kontrolu výkonu trestu
v ústave. Ide o:

a) Národnú radu Slovenskej republiky,

b) ministra obrany a osoby ním poverené,

c) generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže a osoby ním poverené,

d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Tieto žiadosti a sťažnosti možno adresovať aj medzinárodným orgánom a organizáciam, ktorými sú
najmä:

a) Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
b) Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
c) Úrad komisára pre ľudské práva,
d) Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e) Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,
f) Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,
g) Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,

h) Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudská práva (UNHCHR),
i) Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j) Európsky súd pre ľudské práva,
k) Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo
trestania (CPT),
l) Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m) Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské
práva,
n) Amnesty International,
o) Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p) Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r) Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s) Medzinárodná rómska únia,
t) Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Odsúdený má právo písomne alebo ústne požiadať o rozhovor s:

a) s prokurátorom, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave,

b) s osobami a zástupcami orgánov, ktorý vykonávajú kontrolu výkonu trestu v ústave. / ide
o orgány, ktoré sú vymenované v tejto časti/

Takáto žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

Avšak v prípade, ak tieto osoby vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave a odsúdený o to požiada,
umožní sa mu rozhovor v tomto čase s týmito osobami alebo s riaditeľom ústavu alebo ním
určeným príslušníkom zboru.

Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi
ponižovania ľudskej dôstojnosti. Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie
alebo hrozbu porušenia takéhoto práva alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi príslušníkovi
zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a
oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

Odsúdený má právo požiadať o rozhovor s riaditeľom ústavu. Rozhovor sa mu umožní
najneskôr do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu.
Naliehavosť prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor. Ak
riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním vykoná určený
príslušník zboru.

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom alebo inou osobou,
ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach svojho splnomocnenia
korešpondovať a hovoriť s odsúdeným. Rozhovor sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu
nenarúšajúcom ústavný poriadok. Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru
mohol rozhovor medzi odsúdeným a advokátom vidieť, nie však počuť. V ústave sa určí
osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou osobou. Ak advokát alebo
iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční v mimopracovnom čase
odsúdeného. V prípade, ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa
vždy preukázať písomným plnomocenstvom na zastupovanie.

1.12. Rozdiely vo výkone trestu odňatia slobody

V rámci výkonu trestu odňatia slobody platia určité rozdiely, čo sa týka práv a povinností
odsúdeného.

1. V otvorenom oddelení v ústave s minimálnym stupňom stráženia:

a) odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,
b) odsúdenému sa môže povoliť vychádzka mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto
oddelenia na čas najviac 48 hodín,
c) odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu bez obmedzenia.

2. Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých. Vo výnimočných prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom
ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Mladistvému sa počas výkonu
trestu odňatia slobody umožňuje prijať návštevu raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru
príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve v ústave. Mladistvý

môže byť počas návštevy oblečený vo vlastnom odeve. Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne
a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno
povoliť prehliadku určených priestorov ústavu.

Mladistvému možno uložiť disciplinárny trest samoväzby a celodenného umiestnenia do
uzavretého oddielu najviac na desať dní a disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v
mimopracovnom čase na dobu najviac 14 dní.

3. V oddiele doživotných trestov platia určité obmedzenia:

a) vychádzky a disciplinárne tresty sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Návšteva
odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, sa spravidla vykonáva bez priameho kontaktu a za
priameho dozoru príslušníka zboru,

b) ) odsúdenému na doživotný trest nemožno zmeniť spôsob výkonu trestu jeho preradením do
ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom stráženia, prerušiť výkon trestu ani udeliť voľno na
opustenie ústavu.

2. Povinnosti a zákazy odsúdeného

Okrem práv má odsúdený zákonom stanovené povinnosti a zákazy, ktoré musí dodržiavať.

Odsúdený je povinný:

a) plniť povinnosti uložené zákonom č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a ústavným
poriadkom,
b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného
správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,
c) plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,
d) odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu, množstvo alebo
spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu, šetrne zaobchádzať so
zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach udržiavať poriadok,
čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí majetok,
e) pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ invalidného,
starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej formy štúdia,
rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby,
f) zúčastňovať sa na výkone prác pre ústav a výkone prospešných prác mimo ústavu,
g) dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany
pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky,
oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci,
h) podrobiť sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným
úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov, strpieť úkony súvisiace s jeho
identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí,
i) podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom
návykových látok,
j) uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj s výkonom
trestu,
k) v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,
l) nosiť preukaz odsúdeného.

Odsúdenému sa zakazuje:
a) nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore so zákonom č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu
odňatia slobody alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona,
b) vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených priestoroch,
najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor výkonu trestu a
pracoviska,
c) vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,
d) vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré
by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť

zdravie,
e) tetovať seba, inú osobu alebo sa nechať tetovať, zhotovovať piercing sebe alebo inej osobe alebo
nechať si zhotovovať piercing,
f) predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať lieky nepredpísané,
nepovolené lekárom alebo užívať ich inak, ako ich predpísal alebo povolil lekár alebo odovzdávať
lieky iným odsúdeným,
g) zúčastňovať sa hazardných hier /čo sú to hazardné hry, upravuje osobitný zákon/, hrať hry o
peňažné prostriedky, veci a služby,
h) vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,
i) prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo
náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd
občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce zhotovenie zbrane, streliva,
výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by mohol mariť účel výkonu trestu,
prechovávať a používať mobilný telefón okrem prípadu jeho použitia v súlade so zákonom.
j) fajčiť mimo vyhradených priestorov.

3. Disciplinárne previnenie a disciplinárne tresty

Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Takýmto
disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu
podľa zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, predpisov na vykonanie tohto
zákona alebo ústavného poriadku odsúdeným.

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty:

a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a
ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
f) umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní,
g) prepadnutie veci.

Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných
predpisov /napr. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch/. Za takéto konanie, ktorého sa odsúdený
dopustil počas výkonu trestu, možno uložiť v rozsahu a za podmienok ustanovených v osobitných
predpisoch tieto tresty:

a) pokarhanie,
b) pokuta,
c) prepadnutie veci.

Riaditeľ ústavu má právo uložiť odsúdenému za disciplinárne previnenie každý spomenutý
disciplinárny trest.

Ďalšími osobami, ktoré môžu uložiť disciplinárne tresty, sú vedúci oddelenia výkonu väzby a
výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia. Tieto osoby
majú právo uložiť odsúdenému tieto disciplinárne tresty:

a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších
potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
f) umiestnenie do samoväzby až na dobu 15 dní.

Poslednou osobou s právom ukladať disciplinárne tresty, je pedagóg. Ten odsúdenému má právo
uložiť:

a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších
potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 10 dní,

e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 10 dní.

4. Konanie o disciplinárnych previneniach

Právo uložiť disciplinárny trest odsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ
ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu,
vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.

Pred uložením disciplinárneho trestu sa vedie proti odsúdenému konanie o disciplinárnom
previnení, o ktorom sa spíše záznam na predpísanom tlačive, a to skôr, než sa uloží samotný trest.
Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času,
spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané.

Pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania
disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením
disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril. Takéto vyjadrenie sa uvedie na
predpísanom tlačive, ktoré sa následne predloží odsúdenému na podpis. Ten má právo odmietnuť
vyjadrenie podpísať. V takom prípade príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto
skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej
osoby a jej podpis.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnosť
disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností.

Disciplinárny trest možno odsúdenému uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení
dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec zboru v ústave, najneskôr však do
jedného roka odo dňa jeho spáchania. To neplatí, ak sa konanie vedie o skutku, ktorý ma znaky
priestupku. Vtedy sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje priestupok, ktorého sa
mal odsúdený dopustiť.

Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny trest; to neplatí,
ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.

Ak nie je disciplinárne previnenie závažné alebo odsúdený sa takéhoto konania dopustil prvýkrát,
možno previnenie riešiť aj pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu.

4.1. Dôkazne prostriedky

V konaní o disciplinárnom previnení je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k
objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď
odsúdeného alebo inej osoby, vec, listina a obhliadka. Dôkazy musia byť označené konkrétne, a to
takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka,
uvedie sa stručný obsah výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Ak je to potrebné na
objasnenie skutku, príslušník zboru je oprávnený zaistiť vec alebo listinu na nevyhnutne potrebnú
dobu. Priznanie odsúdeného nezbavuje príslušníkov zboru povinnosti preskúmať a dostupnými
prostriedkami preveriť všetky okolnosti skutku.

4.2. Oznámenie rozhodnutia

Odsúdený má nárok na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorým sa ukladá
disciplinárny trest. Ak sa takéhoto nároku vzdá, vtedy sa rozhodnutie oznamuje odsúdenému
ústne.

4.3. Opravný prostriedok - Sťažnosť

Odsúdený môže proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podať SŤAŽNOSŤ, ktorá
je jediným opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu. Odsúdený má právo podať
sťažnosť do 3 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu prepadnutia veci za disciplinárne previnenie a
rozhodnutiu o zhabaní veci môže podať sťažnosť odsúdený a osoba, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní
veci priamo týka.

Sťažnosť proti uloženiu disciplinárneho trestu možno podať písomne alebo ústne príslušníkovi
zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo jeho nadriadenému. Ak bola sťažnosť podaná písomne,
vyznačí sa na nej dátum jej prevzatia príslušníkom zboru. O sťažnosti podanej ústne sa urobí
záznam na predpísanom tlačive, v ktorom sa uvedú dôvody sťažnosti a dátum podania.

O sťažnosti rozhodne do 5 pracovných dní od jej podania najbližšie nadriadený toho, kto
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, ak takéto rozhodnutie vydal riaditeľ ústavu,
s o sťažnosti rozhodne generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Ak je sťažnosť podaná v lehote troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, príslušník zboru, ktorý
je oprávnený rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu /ide o najbližšie nadriadeného toho, kto
rozhodnutie vydal/, je povinný preskúmať najmä, či sa disciplinárne previnenie stalo, či ho spáchal
odsúdený, či skutok je disciplinárnym previnením. Súčasne preskúma, či nebola prekročená
disciplinárna právomoc príslušníka zboru, ktorý disciplinárny trest uložil.

Príslušník zboru, ktorý je oprávnený rozhodnúť o
disciplinárneho trestu, môže rozhodnúť tak, že:

a) zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene,
b) zamietne sťažnosť, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia odsúdeným a jeho zavinenie
preukázané a uložený disciplinárny trest je úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho
previnenia,
c) zmierni disciplinárny trest, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia odsúdeným
preukázané, ale uložený disciplinárny trest je vzhľadom na závažnosť spáchaného disciplinárneho
previnenia neprimerane prísny,
d) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak neboli dostatočne objasnené všetky
skutočnosti, ktoré sú pre uloženie disciplinárneho trestu významné, alebo ak sú doterajšie dôkazy
pre rozhodnutie nedostatočné a vráti vec na opätovné disciplinárne konanie príslušníkovi zboru,
ktorý disciplinárny trest uložil. V ďalšom konaní nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech
odsúdeného. Proti novému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu má odsúdený právo podať
sťažnosť, alebo
e) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak nie je preukázané, že sa odsúdený
disciplinárneho previnenia dopustil.

Proti takémuto rozhodnutiu odsúdený už nemá právo podať sťažnosť.

Vypracoval : Mgr. Milan Mitaš, Pov. Bystrica

 

 

Väzni majú obmedzené práva a z toho dôvodu, aby sa ich práva riadne dodržovali sa môžu obracat so svojimi stažnostami na inštitúcie, ktoré sú na to urcené. Záleží na tom, ci sa jedná o ich súdny proces, alebo iné práva, ktoré nie sú dodržiavané vo väzbe alebo vo výkone trestu v ktorom sa nachádzajú.

 Tie inštitúcie sa oslovujú v nasledovnom poradí :

 Ked sa jedná o súdny proces tak ten sa zacína na Okresnom súde, prokracuje na Krajskom súde a následne ked nie ste spokojný s rozsudkom, tak môžete ešte podat mimoriadny dovolací opravný prostriedok na Najvyšší súd SR.

Pokial sa jedná aj o iné veci ako je súdny proces / napr. dodržiavanie ludských práv atd. / tak ešte pripadajú do úvahy :

 1., Ústavný súd SR :

 Ústavný súd SR

Adresa
Hlavná 110
Mesto
042 65 Košice
Štát
Slovensko
E-mail
kanarikova@concourt.sk
Tel.
+421 55 720 72 11; +421 55 622 76 33
Fax
+421 55 622 76 39
WWW
www.concourt.sk
Kontaktná osoba
Kanáriková, JUDr. Viera

 

Dalej Verejný ochranca práv, ktorý pracuje napr. nasledovne :

 

Napísal Doc. JUDr. PAVOL KANDRÁC, CSc. 
Monday, 23 April 2007
Právo obrátit sa na verejného ochrancu práv casto využívajú aj obvinení a odsúdení. Najcastejšie namietajú, že neexistujú dôvody na ich väzbu, namietajú, že sú vo väzbe príliš dlho, alebo že obvinenie bolo vykonštruované. Verejného ochrancu práv žiadajú o prešetrenie celej trestnej veci, o dohlad nad súdnym konaním a o zastupovanie v danej veci. Pri osobných stretnutiach najviac namietajú rozhodnutia orgánov cinných v trestnom konaní, najmä prokuratúry a súdu.

Domnievate sa, že boli porušené základné práva a slobody pri konaní, rozhodovaní alebo necinnosti orgánu verejnej správy ? 

Ak ÁNO, môžete využit formulár na podanie podnetu verejnému ochrancovi práv.

Upozornenie:

z podnetu musí byt zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a coho sa podávatel domáha,
v styku s verejným ochrancom práv môžete používat svoj materinský jazyk,
za úcelom urýchlenia preskúmavania Vášho podnetu Vás prosíme, aby ste doložili všetky doklady v kópiách, ktoré preukazujú Vaše tvrdenia,
na vybavenie Vášho podnetu vo vztahu k verejnému ochrancovi práv môžete splnomocnit inú osobu,
anonymný podnet verejný ochranca práv nemusí vybavovat,
verejný ochranca práv pôsobí aj v regiónoch Slovenska, bližšie informácie na kontaktných císlach kancelárie.

Váš podnet sa budeme snažit vybavit co najskôr v zmysle poradia v akom nám bol dorucený.

Zákon o verejnom ochrancovi práv neustanovuje na vybavenie podnetu verejnému ochrancovi práv žiadne zákonné lehoty. O vybavení podnetu budete písomne upovedomený.
Podávatel podnetu pán Peter bol odsúdený na trest odnatia slobody na desat rokov nepodmienecne. Pocas výkonu trestu odnatia slobody sa stal, ako sám uviedol, v záujme ochrany svojho zdravia, nefajciarom. Na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa obrátil s tým, že „zo zákona o ochrane nefajciarov vyplýva, že aj vo výkone trestu má svoje práva ako ostatní odsúdení - fajciari“. Odsúdený bol na základe rozhodnutia súdu zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Podla jeho tvrdenia sú pre odsúdených zaradených do tejto skupiny v ústave k dispozícii dve miestnosti, z toho jedna je pre osoby odsúdené na výnimocný trest a jedna pre ostatných odsúdených. V miestnosti pre osoby odsúdené na výnimocný trest sa, podla slov podávatela, už niekolko mesiacov nenachádza žiadny odsúdený na výnimocný trest a všetci odsúdení, zaradení do tretej nápravnovýchovnej skupiny, sú umiestnení v jednej miestnosti, bez ohladu na to, ci sú fajciari, alebo nefajciari.

Dna 1. júla 2004 nadobudol úcinnost zákon c. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajciarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje podmienky ochrany ludí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými úcinkami fajcenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajciarov a nefajciarov bezprostredne vystavených úcinkom fajcenia. Ustanovenie § 8 predmetného zákona ukladá povinnosti fyzickým osobám - podnikatelom a právnickým osobám. Fyzická osoba - podnikatel a právnická osoba sú povinné vytvárat podmienky na zabezpecenie ochrany nefajciarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu a zabezpecovat dodržiavanie zákazov a obmedzení podla tohto zákona. Generálne riaditelstvo Zboru väzenskej a justicnej stráže, ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odnatia slobody, ústav na výkon trestu odnatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených sú právnické osoby. Z uvedeného vyplýva, že aj na ústav na výkon trestu odnatia slobody, v ktorom si pán Peter vykonáva svoj trest, ako na právnickú osobu sa vztahujú príslušné ustanovenia.

Verejný ochranca práv preskúmaním podnetu preukázal porušenie clánku 40 Ústavy SR - základného práva na ochranu zdravia a požiadal o prijatie opatrení na dodržiavanie §7 ods. 1 zákona 377/2004 Z. z. o ochrane nefajciarov. Riaditel ústavu, v ktorom je odsúdený umiestnený, ho dal premiestnit do inej cely, uplatnil požiadavku na Generálne riaditelstvo Zboru väzenskej a justicnej stráže o financné prostriedky potrebné k stavebnej úprave priestorov psychiatrického oddelenia a zaviazal sa, že v nasledujúcom období budú predvolávat odsúdených z ústavov na výkon súdom nariadeného ochranného liecenia tak, aby bolo možné zabezpecit oddelené ubytovanie odsúdených nefajciarov.
Následne nám dorucili interný predpis Generálneho riaditela Zboru väzenskej a justicnej stráže na ochranu zdravia pred škodlivými úcinkami fajcenia v Zbore väzenskej a justicnej stráže, ktorým sa zabezpecuje dodržiavanie zákona o ochrane nefajciarov vo všetkých ústavoch na výkon väzby a na výkon trestu odnatia slobody. 

A zrejme ako posledný je Európsky súd pre ludské práva v Štrasburgu, ktorý po obdržaní Vašej stažnosti zváži ci je stažnost opodstatnená a prípadne vo Vašej veci náležite rozhodne.

 

Podmienky na podanie žiadsoti sú nasledovné :

 

 

EURÓPSKY SÚD PRE LUDSKÉ PRÁVA

OTÁZKY A ODPOVEDE

CO JE EURÓPSKY SÚD PRE LUDSKÉ PRÁVA?

Európsky súd pre ludské práva je medzinárodný súd sídliaci v Štrasburgu. Tvoria ho sudcovia, ktorých pocet sa zhoduje s poctom clenských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd. 
V súcasnosti je ich štyridsatpät1. Sudcovia zasadajú v Súde ako súkromné osoby a nezastupujú žiaden štát. Pri skúmaní stažností Súdu asistuje Kancelária Súdu , ktorá je zložená prevažne z právnikov pochádzajúcich zo všetkých clenských štátov (známych aj ako právni tajomníci). Títo sú úplne nezávislí od krajiny svojho pôvodu a nezastupujú ani stažovatelov, ani štáty.

CO JE EURÓPSKY DOHOVOR O LUDSKÝCH PRÁVACH?

Európsky dohovor o ludských právach je medzinárodná zmluva, ktorú môžu podpísat len clenské štáty Rady Európy. Dohovor, ktorý zriaduje Súd a stanovuje pravidlá jeho cinnosti, obsahuje zoznam práv a záruk, ktoré sa štáty zaviazali rešpektovat.

CO ROBÍ EURÓPSKY SÚD PRE LUDSKÉ PRÁVA?

Európsky súd pre ludské práva uplatnuje Európsky dohovor o ludských právach. Jeho úlohou je zaistit, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania stažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadit sa im.

KEDY MÔŽEM PODAT STAŽNOST NA EURÓPSKY SÚ PRE LUDSKÉ PRÁVA?

Stažnost na Súd môžete podat, ak sa domnievate, že ste sa stali osobne priamou obetou porušenia práv a záruk zakotvených v Dohovore a jeho protokoloch. Práva musí porušit štát viazaný Dohovorom.

Ktoré práva chráni Dohovor a jeho protokoly?

Dohovor chráni najmä
· právo na život,
· právo na spravodlivé súdne konanie v obcianskych a trestných veciach,
· právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,
· slobodu prejavu,
· slobodu myslenia, svedomia a náboženstva,
· právo na úcinný prostriedok nápravy,
· právo pokojne užívat svoj majetok a
· právo volit a byt volený.

Co Dohovor a jeho protokoly zakazujú?

Dohovor zakazuje najmä:
· mucenie a neludské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,
· svojvolné a nezákonné pozbavenie slobody,
· diskrimináciu v užívaní práv a slobôd priznaných v Dohovore, 
· vyhostenie alebo odmietnutie vstupu do krajiny vlastnému obcanovi,
· trest smrti a
· hromadné vyhostenie cudzincov.

ZA AKÝCH PODMIENOK MÔŽEM PODAT STAŽNOST?

Aké podmienky musím splnat ja osobne?

· Nemusíte byt obcanom jedného z clenských štátov Rady Európy. Porušenia práv, na ktoré sa stažujete, sa jednoducho musí dopustit jeden zo štátov viazaných Dohovorom v rámci jeho "jurisdikcie", co zvycajne znamená na jeho území.
· Môžete byt súkromná osoba alebo právnická osoba, napr. spolocnost alebo združenie.
· Musíte byt priamo a osobne obetou porušenia, na ktoré sa stažujete. Nemôžete vzniest všeobecnú stažnost proti zákonu alebo opatreniu, napríklad preto, že ho považujete za nespravodlivé a stažnost v mene iných osôb môžete podat iba ak ich jasne identifikujete a ste ich oficiálny zástupca.

Sú nejaké podmienky, ktoré musia byt splnené v konaní pred národnými súdmi?

· Áno. Musíte vycerpat všetky opravné prostriedky v príslušnom štáte, ktoré mohli napravit situáciu, na ktorú sa stažujete (zvycajne to znamená žalobu na príslušný súd, následné odvolanie a prípadné dalšie odvolania na vyšší súd, ako je napríklad ústavný súd).
· Nestací len využit tieto opravné prostriedky. V rámci konania musíte aj vzniest vašu stažnost (tzn. uviest porušenie Dohovoru, na ktoré sa stažujete).
· Na podanie stažnosti máte iba šest mesiacov od dátumu konecného rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni (vo všeobecnosti od rozhodnutia najvyššieho súdu). Po uplynutí tejto doby Súd vašu stažnost nemôže prijat.

Proti komu môžem podat stažnost?

· Proti jednému štátu/viacerým štátom viazanému/viazaným Dohovorom, ktorý/ ktoré podla vášho názoru svojim konaním alebo necinnostou porušil/ porušili Európsky dohovor o ludských právach.
· Namietané opatrenie/opatrenia prijal/prijali štátny orgán/štátne orgány príslušného štátu (napr. súdy alebo správne orgány).
· Súd sa nezaoberá stažnostami proti jednotlivcom alebo súkromným spolocnostiam, ako sú napríklad obchodné spolocnosti.

Na co sa môžem stažovat?

· Vaša stažnost sa musí týkat jedného z práv priznaných Európskym dohovorom o ludských právach. Namietané porušenie môže spadat do širokého okruhu otázok, ako sú: mucenie a zlé zaobchádzanie s väznami, zákonnost zbavenia slobody, nedostatky v obcianskom a trestnom konaní, diskriminácia pri výkone práv, práva rodicov detí v inštitucionálnej starostlivosti, právo na rešpektovanie obydlia a korešpondencie, obmedzovanie slobody prejavu alebo rozširovania a prijímania informácií, sloboda zúcastnit sa na zhromaždení alebo demonštrácii, vyhostenie a vydanie, konfiškácia majetku, a vyvlastnenie.

AKO MÁM PODAT STAŽNOST NA SÚD, AK SA DOMNIEVAM, ŽE SOM SA STAL OBETOU PORUŠENIA DOHOVORU?

Zašlite Súdu list, v ktorom uvediete jasné detaily vašej stažnosti alebo vyplnte formulár2 a zašlite ho na túto adresu:

The Registrar
European Court of Human Rights
Council of Europe
F-67075 Strasbourg Cedex

· Stažnost môžete napísat v oficiálnom jazyku Súdu (anglictina a francúzština) alebo v oficiálnom jazyku jedného zo štátov, ktorý ratifikoval Dohovor. 
· Ak vašu žiadost zasielate faxom, musíte zaslat aj písomné potvrdenie poštou. 
· Nechodte osobne do Štrasburgu predniest vašu stažnost ústne. Vaša stažnost nebude posúdená o nic rýchlejšie a nebude vám poskytnutá žiadna právna rada.
· Kancelária Súdu vás môže požiadat o doplnujúce dokumenty, informácie a vysvetlenia týkajúce sa vašej stažnosti.
· Hned ako obdržíte kópiu formulára, pozorne a citatelne ju vyplnte a co možno najrýchlejšie zašlite spät. Musí obsahovat:

strucné zhrnutie skutocností a vaše stažnosti,
uvedenie práv zarucených Dohovorom, ktoré boli porušené,
doposial využité opravné prostriedky,
kópie rozhodnutí všetkých štátnych orgánov vo vašom prípade (tieto dokumenty vám nebudú vrátené, preto zasielajte iba kópie) a
váš podpis ako podpis stažovatela alebo podpis vášho zástupcu.
· Ak si neželáte, aby vaša identita bola zverejnená, musíte o tom Súd ihned informovat a uviest dôvody. Predseda Súdu rozhodne o oprávnenosti vašej požiadavky.
· Na tomto stupni konania nemusíte byt zastupovaný právnikom. Ak si však želáte podat stažnost prostredníctvom zástupcu, musíte spolu s formulárom zaslat splnomocnenie, ktoré ho (ju) oprávni konat vo vašom mene.

Aké sú hlavné znaky konania?

· Váš prípad bude preskúmaný bezplatne.
· Musíte znášat len vlastné náklady (ako je odmena právnika alebo náklady súvisiace so zhromaždovaním podkladov a korešpondenciou).
· Po podaní stažnosti môžete požiadat o právnu pomoc. Právna pomoc nie je automaticky zarucená a nie je pridelená okamžite, ale až v neskoršom stupni konania. 
· Konanie sa uskutocnuje v písomnej forme. V dôsledku toho sa zvycajne neuskutocní žiadne pojednávanie a rozhodnutie Súdu vám bude oznámené písomne.

Ako konanie prebieha?

· Súd najskôr preskúma, ci je vaša stažnost prijatelná. To znamená, že prípad musí splnat urcité požiadavky zakotvené v Dohovore (pozri Za akých podmienok môžem podat stažnost?). Ak podmienky nie sú splnené, vaša stažnost bude zamietnutá. Ak ste podali viacero stažností, Súd môže oznacit za prijatelnú jednu alebo viac stažností a ostatné zamietnut.
· Ak je vaša stažnost (alebo jedna z vašich stažností) oznacená za neprijatelnú, takéto rozhodnutie je konecné a nemožno sa voci nemu odvolat.
· Ak je vaša stažnost(alebo jedna z vašich stažností) oznacená za prijatelnú, Súd vyzve strany (vás a príslušný štát), aby sa pokúsili o zmier. Obe strany budú vyzvané, aby sa dohodli na urovnaní sporu. Ak zmier nie je dosiahnutý, Súd posúdi skutkovú podstatu (meritum) stažnosti, to znamená, že rozhodne, ci došlo alebo nedošlo k porušeniu Dohovoru.

Ako dlho budem musiet cakat?

· Vzhladom na momentálne nahromadenie prípadov môže Súdu trvat až rok, kým zacne skúmat vašu stažnost. Niektoré stažnosti môže Súd oznacit za naliehavé a zaoberat sa nimi prednostne, najmä ak sa nazdáva, že stažovatelovi hrozí bezprostredné fyzické nebezpecenstvo.

CO MÔŽEM NA SÚDE DOSIAHNUT?

Ak Súd skonštatuje, že Dohovor bol porušený, môže vám priznat "spravodlivé zadostucinenie", penažnú sumu ako náhradu za utrpenú ujmu. Súd môže aj nariadit príslušnému štátu preplatit výdavky, ktoré vám vznikli v súvislosti s prerokovaním prípadu. Ak Súd nezistí porušenie, nebudete musiet hradit žiadne dodatocné náklady (ako napríklad náklady, ktoré vznikli žalovanému štátu).
Prosím vezmite na vedomie, že

· Súd nemá právomoc zrušit rozhodnutia národných súdov alebo vyhlásit národné zákony za neplatné. 
· Súd nie je zodpovedný za výkon svojich rozsudkov. Hned po vynesení rozsudku táto zodpovednost prechádza na Výbor ministrov* Rady Európy, ktorý má za úlohu dohliadat nad výkonom rozhodnutia a zaistit vyplatenie kompenzácie.

CO EURÓPSKY SÚD PRE LUDSKÉ PRÁVA NEMÔŽE?

· Súd neplní funkciu odvolacieho súdu pre národné súdy, prípady znovu neprerokováva, nemôže rušit, menit ani upravit rozhodnutia národných súdov.
· Súd nebude priamo intervenovat vo vašom mene u štátneho orgánu, na ktorý sa stažujete. 
· Súd vám nebude hladat a platit právnika, ktorý zostaví vašu stažnost.
· Na Súde sa môžete stažovat len na porušenie Európskeho dohovoru o ludských právach. Nemôžete sa dovolávat porušenia iných právnych nástrojov, ako sú Všeobecná deklarácia ludských práva alebo Charta základných práv. Nemali by ste si napríklad zamienat Európsky súd pre ludské práva so Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev, ktorý sídli v Luxemburgu.
· Súd vám nemôže poskytovat žiadne informácie o platných právnych predpisoch v štáte, proti ktorému smeruje vaša stažnost.

Dalšie informácie o Európskom súde pre ludské práva získate na našich internetových stránkach:
www.echr.coe.int

Súd môžete kontaktovat na tejto 
e-mailovej adrese:
webmaster@echr.coe.int

1 Zoznam štátov, ktoré Dohovor ratifikovali, nájdete v prílohe. Nie každý clenský štát však ratifikoval všetky protokoly k Dohovoru (právne nástroje priznávajúce dalšie práva). Informácie k tejto téme nájdete na našich internetových stránkach.

2 Formulár nájdete na našich internetových stránkach

* Výbor ministrov je zložený z ministrov clenských štátov zodpovedných za zahranicné veci alebo ich zástupcov.


Príloha
Clenské štáty Rady Európy

Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Ceská republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, "bývalá juhoslovanská republika Macedónsko", Madarsko, Malta, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Polsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, San Marino, Slovensko, Slovinsko, Spojené královstvo, Srbsko, Španielsko, Švajciarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina.

 

Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ludské práva :

Zástupca SR pred ESLP: JUDr. Marica Pirošíková

tel: + 421 2 59 353 423, fax: + 421 2 59 353 576, e-mail:ms.kzsr.sek@justice.sk

 

Generačný čas: 10.5090141296ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)