Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Mijadík

Táto prvá historka z väzenia sa volá "Mijadík" a nie je ani tak o tom, čo sa vo väzení deje, ako skôr o tom, ako si dokážu väzni vymýšlat, aby sa pred inými spoluväznami vykreslili v lepšom svetle.

Tak, ako som bol ja na také veci upozornený, tak teraz poučím vás ostatných, ktorí o to máte záujem.

Avšak, aby som išiel pekne od začiatku, tak musím doplnit, že môj skutok sa stal v Považskej Bystrici vo štvrtok o 18:10 hod.. Následne ma vzali na Považsko-Bystrickú políciu, kde ma vypočúvali a musel som stráviť noc v CePeZetke /v Cele Predbežného Zadržania/.

Na druhý deň ma vzali pred sudcu, ktorý rozhodol o mojom umiestnení do väzby, ktorá sa mala vykonať v Leopoldove, kam ma aj premiestnili 7.4.2000.

/Ak pochádzate z Trencianskeho kraja, tak väzba do ktorej patríte, ked spáchate trestný čin je v Žiline, ale pokiaľ spáchate zločin, kde vám hrozí vysoký trest, tak musíte íst do Leopoldova/.

Takže v Leopoldove som sa ocitol až v piatok popoludní, keď sa už začal víkend a z toho dôvodu som bol umiestnený do príjimacej cely k dalšiemu väznovi menom Ládo, ktorý bol 30 ročný róm z Dubnice nad Váhom a sedel za to, že v ten týžden niekde v dedinke pri Novom Meste nad Váhom chcel v rodinnom dome olúpiť nejakého starého muža o starožitnosti, ale to sa mu nepodarilo, lebo sa tam niečo zomlelo a on toho muža umlátil do bezbedomia. Ešte sa mu podarilo cez les ujst, ale následne ho policajná hliadka niekde po cetse odchytila.

O pár dní mu prišlo do väzby uznesenie, že sa jeho prípad prekvalifikoval z tažkého ublíženia na zdraví na zabitie, pretože ten muž zomrel. Kedže to nebola úmyselná vražda, tak bol odsúdený na 9 rokov väzenia, co bolo pre Láda aj tak dobré, lebo bol recidivista a čakal väcší trest.

Takže tento chalan i keď bol Róm, sa voči mne zachoval velmi dobre a bol jeden z málo Rómov, s ktorými som sa skámošil, pretože z príjimacej cely nás dali v pondelok na normálnu celu, na ktorej sme boli spolu ešte dva mesiace, až kým ma premiestnili do Nitry.

Za ten čas, co sme boli spolu ,ma vystríhal pred väznami, na čo všetko si mám dávat pozor. Hovoril mi o tom, ako si vedia väzni vymýšlat a klamat, hoci častokrát na to nemajú ani len najmenší dôvod. Týmto jeho slovám som nejak zvlášť nedával význam, pokiaľ som sa o tom sám nepresvedčil.

Začalo mi to dochádzať až vtedy, ked ma premiestnili do Nitry a ja som sa po nejakom čase dostal na celu s jedným 40 ročným recidivistom, ktorý bol Róm a volal sa Štefan Mijadík.

Bol to mimoriadne sprostý človek, ale žiaľ nie najsprostejší , akých som ešte od vtedy počas môjho pobytu za mrežami stretol.

I ked bol 90 kilový, mal chudé ruky a nohy. Brucho mal nafúknuté ako somálske dieťa. Tetovania, ktoré zdobili celé jeho telo, vznikli ešte za komunizmu /samozrejme vo väzení/, ked si odpykával svoje prvé tresty a zjavne sa na nom učili tetovať jeho spoluväzni klincom, lebo mal po sebe len hrubé čiary, čo malo znamenať portréty žien, mreže... a podobne.

Na cele pre štyri osoby sme v tom čase boli štyria. Tento MUKEL rozprával o sebe, i ked to nikoho nezaujímalo. Každý mal svoje starosti, tak mu nikto nevenoval svoju pozornost, no a ja som sa nad tým co hovorí začal zamýšlať až vtedy, ked postupom času povedal, že sedí od pätnástich rokov, dalej že má odsedených 20 rokov a že v Čechách žil 10 rokov. Takže ked si to zrátate, tak do pätnástich bol na slobode, potom 20 rokov odsedel, plus 10 rokov, ktoré sedel v Čechách, je spolu už 45 rokov, ale podľa jeho roku narodenia, ktorý zo začiatku spomínal mal 40 rokov :)

Ale to bolo ešte v poriadku... Zaujímavé bolo jeho rozprávanie o tom, ako ho pred pár rokmi vzali v Čechách do väzby : Údajne bol niekde v Ostrave na stanici a všimol si troch Rusov ako vyberali výpalné z nejakého novinového stánku. Tak sa do toho zamiešal a všetkých troch zmlátil pästami do bezvedomia. Niekto hneď zavolal policajtov, tak ho vzali do väzby. Následne, že sa robila rekonštrukcia prípadu na mieste činu, kam ho policajti predviedli, lebo že mu nikto neveril, že ich zbil pästami.

Ale policajti povedali, že to musel urobit pažbou od pištole.

/On sám seba opisoval ako "bombardéra",že aké strašne silné údery od neho dostali, že aký je extranebezpečný.../.

No a že, keď ho doviedli na tú rekonštrukciu, tak tam boli na strechách odstrelovaci, celá stanica obklúčená policajtmi, zátarasy a všade boli ešte novinári a televízie z celých Čiech, pričom sa mu snažili klásť otázky, že ako tých Rusákov zbil..?, že či to bolo pažbou od pištole..?

Takže pre neznalých chcem dodať, že odstrelovači, zátarasy a novinári sa objavujú len tam, kde sa vraždí a podobne. Každý človek, ktorý sa o tieto veci trochu zaujíma vie, že tie táraniny, čo narozprával sú čisté klamstvo.

A to už ani nehovorím o tom, co povedal že sa mu prihodilo vo väzbe v Nitre pocas tohto pobytu pred tým, ako sa dostal ku mne na celu : Údajne chodil riaditel väzby po celách a prišiel aj tam, kde sedel on /Mijadík/. Mijadík ho poznal zo svojich predchádzajúcich uväznení, tak sa rýchlo otočil tvárou k stene /že, aby riditel nevidel, že sa zase nachádza vo väzbe/.

Takže riaditel vošiel dnu, všetci ho pozdravili, ale Mijadík bol otočený k stene.

Riaditel pozdravil a povedal Mijadíkovi . "otočte sa.."

Ale Mijadík nič...stále stál tvárou k stene.

Na to riaditel hlasnejšie : "otočte sa..!"

Ale Mijadík stále nič.

Takže riaditel skríkol : "otočte sa okamžite!!!"

Tak Mijadík že sa začal pomaly otáčat a riaditel, ked ho spoznal, dojato zo seba vyhrkol : "Pán Mijadík, a Vy tu čo robíte..?!?"

 

Takže na vysvetlenie pre tých, co nesedeli len dodám, že riaditeľ väzby v Nitre bol možno dojato prekvapený len raz v živote, no a to vtedy, ked tam zbadal pána Lexu - tomu verím, lebo ten tam fakt nemal čo robit, aspon nie v pozícii väzňa, kedže boli voči nemu všetky obvinenia stiahnuté.

Ale budte si stopercentne istí, že s riaditeľom väzby ani nepohlo, ak tam aj náhodou zbadal recidivistu Mijadíka, ktorý je v base viac ako doma, lebo v base odsedel väcšiu čast svojho života:)

 

Ohladom Mijadíkovho životopisu, ktorý nám on sám o sebe rozprával bola cerešnickou na torte spomienka z jeho života, ked raz v lete utrúsil poznámku, že ako mu chýba jeho rodinný dom a hlavne to, že bol naučený v lete vybehnút von z domu bosými nohami na trávu, ba dokonca že mal anglický trávnik:)

Tak toto vám povie človek, ktorý bol v kuse od pätnástich rokov v polepšovniach a basách ,a ak aj bol chvílu na slobode, tak len ako bezdomovec...

 

Inak bol to prvý človek, s ktorým som mal konflikt /jeden z tých menších konfliktov/

Ja som bol vo velkom strese, mal som žalúdočnú nervozitu, búšenie srdca, potreboval som návštevy psychológa, atď. A z toho dôvodu som už o piatej ráno nemohol spávať, budíček bol až o 5:45 hod. ,takže keď som si ešte pred budíčkom ustielal postel a umýval sa, tak jemu to velmi vadilo, až raz vyskočil z postele a začal sa rozkrikovat, na čo som ja reagoval rovnakým spôsobom a bol som odhodlaný pustiť sa do konfliktu, v ktorom bude striekať krv.

Avšak vďaka Pánu Bohu bol v tom čase na obchôdzke nejaký referent, ktorý počul zjapot, otvoril malé okienko na dverách našej cely a hneď nás skludnil, takže sa to zaobišlo bez krviprelievania a zápisov do osobných kariet /s poznámkou, že sa nechováme podla ústavných predpisov/

Ponaučenie si z tohto prípadu môžete vziat také, že ak sa dostanete do väzby, tak sa nesnažte riešit konflikt silou, ale zazvonte na referenta a upozornite ho na to, že hrozí bitka so spoluväznom, a preto žiadate o preradenie na inú celu.

Generačný čas: 24.2891311646ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)