Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Sprenevera

Nasledujúci príbeh z denníka SME ktorý som náhodne našiel sem pridávam medzi "Historky z väzenia" z toho dôvodu, lebo ten kto ho napísal pravdivo opisuje postup príjimania nového obvineného do väzby v Leopoldove.

V clánku sú napísané tie veci, ktoré som na mojej webstránke nespomenul lebo som na ne úplne zabudol.

Žial clánok nie je napísaný dokonca - neviem preco.


Sprenevera.

 

Možno sa vám môj príbeh zdá byt malicherný, ale verte mi, asi by ste nechceli byt v mojej koži. Zavreli ma a za spreneveru som si odsedel v base viac než pätnást mesiacov.

Chytili ma policajti 18. januára v Hlohovci, ked som išiel autom z domu pre kamoša Romana a chystali sme sa na kávu ako každý iný den. Smiešne je, že ked som si sadol do auta, ešte som mu pripomenul, aby si vzal pás, pretože tam isto budú stát policajti. A už nás zastavovali. Klasika: „Dobrý den, pán vodic, ces tná kontrola, predložte doklady...“ Policajt si sadol do Lady Combi a zacal ma lustrovat. Bolo jasné, že je vymalované, ale bol som pokojný. Roman vystúpil a dali sme si cigaretu. Policajt sa spýtal, ci mu zverím auto, pretože ma berie na obvod k „podaniu vysvetlenia“. Európa ma hladá sedem rokov, ja si zatial jazdím do Rakúska, Chorvátska, po celom Slovensku a capnú ma pätsto metrov od domu v Hlohovci...

Vitajte v Leopoldove

Po noci v cele predbežného zadržania prišiel presun do Leopoldova. Obaja sprevádzajúci policajti boli mladší než ja, boli normálni a ja som sa spýtal, ci ma nechajú, aby som si zafajcil. Zastavili sme asi 30 metrov od vchodu do väznice. Vystúpili sme, policajt mi odopol putá z jednej ruky a pricvakol ma k zábradliu. Podal mi cigarety a ja som ich ponúkol. Dal si len šofér, v škatulke zostali dve, tak som mu ich nechal za to, že boli ku mne slušní.

Šli sme na príjem. Najskôr šacovacka, opretý o stenu s rukami od seba, potom detektor kovu. V kancelárii vyzliect donaha, vizuálna kontrola. Zasa obliect a spísat všetky osobné veci. Dostal som pár zákerných otázok typu: Policajti vás nezbili? Usmial som sa a vravím: „Nemali preco!“

Šok

Ked sme vstúpili na blok A, zažil som šok. Vyzeralo to tam ako v starom filme Alcatraz. Tri poschodia, 10 - 15 ciel na každej strane. Drôtené siete namiesto stropov medzi poschodiami, zima. Dozorca ma zaviedol k skladu. Boli tam nahádzané balíky z diek, jeden som si vzal. Postavil som sa celom k stene pred celou císlo 9, dozorca otvoril tažké dvere a poslal ma dovnútra. Druhý šok: 19. storocie. Cela meter osemdesiat krát 3,5 metra, dve postele nad sebou, železné, už na pohlad odporné. Pri dve rách neudržiavaný špinavý a polámaný záchod, oddelený murovanou priehradkou asi meter širokou. Umývadlo v rovnakom stave ako záchod.

Oproti dverám staré okno, malé, s drevenými starými rámami a z oboch strán zamrežované. Snažil som sa ho zavriet, nie príliš úspešne. Oproti záchodu bol malý osemclánkový radiátor, dúfal som, že tú kobku vykúri.

V balíku s dekou bol ešte štvrtlitrový hrncek a železná lyžica, pyžamo, rovnako škaredo žlté, ako bola vymalovaná cela. Nechali mi moje osobné veci, ktoré mi priatelka nabalila, tak som si obliekol vlastné. Sadol som si na spodnú postel a zapálil si. Popol som odklepával do umývadla, tak ako tisícky väznov predo mnou. Ked som to chcel spláchnut, zistil som, že odpad neodteká. Nemôžem sa ani umyt.

Kolega

O dve hodiny sa otvorili dvere a priviedli dalšieho. Chlap ako hora, brada prešedivelá. Volal sa Miro a mal 45 rokov. Vyzeral na skúseného „basmana“ a mal som trochu rešpekt, strach nie. Bol tam však prvýkrát ako ja. Otec dvoch detí a dedo vnúcata. Živnostník, robil montéra, raz prišiel domov opitý ako svina, žena mu zacala nadávat, tak jej dal dve facky, ona zavolala policajtov a už je tu. Mal len 10 cigariet, tak už o chvílu fajcil moje, ale neprekážalo mi to. Bol slušný a „normálny“.

Tárali sme o všetkom možnom, rozprávali si príbehy a mali sme celkom dobrú náladu. Zhaslo svetlo a ozval sa krik: „VECIERKA!“ Snažil som sa zaspat, ale Miro neskutocne chrápal.

Bežný den

Na druhý den ráno sa otvorilo okienko na dverách, dozvedel som sa, že sa mu hovorí bufetka, a podali nám ranajky. Každému dva necelé krajce chleba a po paštéte.

Zazvonil som na dozorcu a oznámil mu, že nefunguje odpad na umývadle a že sa nemôžeme umyt. Povýšenecky odpovedal, že sa to môže riešit až v pondelok (bola sobota), a odišiel.

Na obed nám nasunuli štyri ešusy: dve polievky a nieco neidentifikovatelné, co sme vyhodili do záchodu, bolo to nieco ako omácka s cestovinami, úplne studené. Polievka bola akýsi vývar z kuracieho vývaru. Skrátka, voda, ale aspon teplá. Za desat minút už chceli ešusy naspät. Den vôbec neutekal, bavili sme sa o nezmysloch.

Vecer prišiel dozorca a cudoval sa, že nám nehrá rádio. Pozrel som sa nad dvere, kde bola zavesená biela umelohmotná škatula znacky Tesla a s úsmevom som oznámil dozorcovi, že tam nie je reproduktor. Neveril mi, zložil ho zo steny a rozosmial sa tak ako ja s Mirom: „Aj v base všetko kradnú!"

Generačný čas: 5.09595870972ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)