Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Útek

Ked som sa nachádzal v Nitre vo väzbe na Cintorínskej ulici, tak som bol umiestnený na druhom poschodí na stranu s oknami do ulice. Von nebolo vidiet pretože každé okno malo z vonkajšej strany pred sebov velkú tabulu nepriehladného skla, ktoré bolo upevnené na železnom ráme asi desat centimetrov od steny, aby väzni nemohli kricat na ulicu a rozprávat sa medzi sebov z cely do cely. Taktiež má každé okno mreže a ešte železné sito s okami malými ako na zajacom pletive.

Pod oknom v stene je radiátor, ktorý je taktiež zakrytý železným pletivom aby sa k jeho blízkosti nikto z obvinených nedostal.

Keby chcel niekto ujst cez okno, tak by musel vytrhnút to pletivo, prerezat mreže a rozbit tú vonkajšiu tabulu. Potom by sa musel spustit po plachtách na dvor a nejako sa dostat cez asi štyri metre vysoký múr, ktorý má na vrchole ostnatý drôt. Ale v každom rohu kde plot mení smer do pravého uhla je strážna veža s policajtom a zapnutými reflektormi, takže z každej strážnej veže je vidno na dve dalšie väže pricom je takto kolom do kola zabezpecené celé oplotenie vnútorného a vonkajšieho väzenského priestoru. Popri tom sa ešte robia obchôdzky vnútri aj vonku spravidla každú hodinu. Jeden bachar má na zodpovednost jedno poschodie.

Konkrétne v budove prejde bachar raz za hodinu celé poschodie dookola a pozrie sa cez kukátko do každej cely v ktorej si na tých pár sekúnd z chodby zapne osvetlenie aby videl ci sa v cele nic nedeje.

V tom case kedy som tam bol v rokoch 2000 až 2002 som vedel len o jednom úteku, o ktorý sa pokúsili traja obvinení.

Podla toho co sa hovorilo medzi väznami pockali vždy ked bachar spraví obchôdzku a následne si otvorili železný kryt ktorý oddeloval celu od radiátora. Tam niekde pri radiátore kde bola stena najtenšia zacali rýpat do omietky a systematicky niekolko dní si ryli cesticku ku slobode.

Prezradila ich len námatková kontrola, ktorá sa robí v priemere štyri krát za týžden. Vtedy bachari nechajú vyviest osadenstvo cely na chodbu k stene a následne prehladajú celu ci sa v nej nenachádzajú nejaké zakázané predmety ako je rucne robený ponorák, veci na konovanie, alebo veci na cvicenie / o týchto veciach napíšem v dalšej historke /.

No aké velké muselo byt ich prekvapenie, ked si jeden z policajtov všimol natrúsenú omietku pri kryte pred radiátorom a po odistení a otvorení tohto krytu našli porušenú stenu, z casti predpripravenú na útek...

Okamžite chalanov rozmiestnili do tzv. dier, ktoré slúžia na samoväzbu ked sa niecim vážnym vo väzení previníte a môžu vás tam držat až 30 dní s prestávkou na jeden den po pätnástich dnoch.

Odtial boli predvádzaní na výsluchy k bezpecákom, ktorí vyšetrujú väzenské prehrešky. Bezpecáci všetko pofotili, zdokumentovali a zistili, že dvaja z nich mali úmysel ujst a ten jeden sa s nimi chtiac-nechtiac zviezol, kedže sa to bál pred tým odhalením udat.

Pradox bol v tom, že keby sa aj prebúrali cez stenu, tak by zliezli dole pred kanceláriu dévétáka, ktorý má na starost všetkých bacharov a referentov a robí ráno a vecer scítanie všetkých väznov, ci niekto neušiel.

Druhá sranda bola ešte v tom, že jednému z týchto väznov hrozil trest iba okolo dvoch rokov, no a on vyhlásil, že to urobil preto, lebo najneskôr do troch mesiacov musí byt nevyhnutne doma...

Nakoniec po vyšetrení a uzavretí tohto ich prípadu mali íst na súd a hrozil im trest niekolko rokov bez možnosti podmienecného prepustenia a s odsedením si trestu v prísne stráženej väznici.

Generačný čas: 4.1069984436ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)