Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Vysokoškolák

Naucit sa zaspávat v jednej izbe s vrahmi bola tvrdá skúsenost

12 / 2008

Život 23-rocného vysokoškoláka Petra K. sa pred vyše dvoma rokmi obrátil o 180 stupnov. Trenciansky krajský súd rozhodol, že vo väzení strávi desat rokov. Okrem slobody prišiel o priatelku, najkrajšiu cast mladosti, kamarátov a milovanú rodinu, na ktorú je citovo naviazaný


Tvrdí, že keby mohol, osudový den, ked v ociach zákona pochybil, by okamžite vrátil spät. Uvedomuje si, že peniaze, ktoré bol dlžný jeho bratovi iný mladík, žiadal spät netradicným spôsobom, doteraz však nelutuje, že neprijal dohodu o vine a treste na osem rokov.

"Aj keby ma zatvorili na 15 rokov, svoje rozhodnutie nelutujem," tvrdí muž odsúdený za vydieracský únos."Je to obrovský šok, clovek sa snaží budovat nieco do života a zrazu príde taká obrovská rana. Môžete byt akokolvek silný, ale zasiahne vás to neuveritelným spôsobom. Ocitnete sa v prostredí ako v koncentráku," vyjadril svoje pocity Peter. Tvrdí, že to, co nastalo potom, sa nedá lahko opísat, rovnako sa ale na to nedá nikdy zabudnút.

"Ked som sa dostal do väzby v Leopoldove, bol som zmätený, jeden pán, s ktorým som sa ocitol na izbe, vyzeral ako psychopat. V noci som ani oko nezažmúril, lebo som sa bál, ci ma nepodreže. Cela bola tmavá, zadymená, zo záchodu chodili potkany," spomína na prvé dva dni strávené v leopoldovskej väznici.

Aj ked to môže vyzniet paradoxne, život Petra sa podla jeho slov ako-tak zlepšil až po rozsudku súdu, kedy sa dostal do ilavskej väznice. Tam si pomaly zvykol na režim odsúdencov a snaží sa nevnímat pocet dní, ktoré si má ešte odsediet. "Pracujem v kuchyni a spolu s dalšími tvoríme väzenský casopis. Dostat sa medzi takýchto ludí, spodinu bolo však pre mna dost tažké. Musel som si nahodit masku, aby som vyzeral ako jeden z nich a nemal problém žit v tomto prostredí," tvrdí.

Ranu pod pás, ako nazval rozhodnutie súdu o desatrocnom treste, si snaží nepripúštat. "Verím v spravodlivost na Najvyššom súde. Ak to nevyjde tam, sú tu ešte dalšie opravné prostriedky," vyjadril sa mladý väzen. Tvrdí, že keby mal uverit tomu, že má pred sebou dalších takmer osem rokov, tak by sa z toho zbláznil.

Najväcšou podporou je pre Petra vo väzení jeho mladší brat Pavol, s ktorým bol za vydieracský únos odsúdený, a rodina, ktorú má za bránami väzenia. "Je to naša obrovská opora, že nás podporuje aj psychicky a vidíme, že oni sa pre nás snažia urobit maximálne všetko. Aj preto sa snažíme, aby sme aj pred nimi vyzerali, že to ako tak zvládame. Predsa by to tažšie znášali, keby videli, že sme utrápení, depresívni. Snažíme sa nahodit imidž pozitívneho naladenia, pretože vieme, že na rodinu to vplýva inak." Pre obe strany sú najtažšie odchody. "Placú oni a aj my placeme. Sme vždy štastní, ked prídu, ale dve hodiny ubehnú velmi rýchlo," povedal Peter.

Pobyt za mrežami chce mladík využit co najefektívnejšie. "Snažím sa na sebe pracovat, ucím sa trochu jazyky, tiež mám možnost zdokonalit sa na pocítaci," spresnil. To, že vo väzení sa jeden den podobá tomu druhému viac ako kdekolvek inde, však zostáva nemenným faktom. "Je to velký stereotyp. Clovek už nepoužíva hodinky a riadi sa iba tým, kolko dní, mesiacov ubehlo. Jednoducho cas nehrá vo väzení úlohu," tvrdí.

Vo väzení strávi Peter už tretie Vianoce. Práve túto skutocnost vníma po psychickej stránke velmi zle. "Clovek vie, že vonku je vianocná atmosféra, musí tu byt zatvorený a nemôže si pomôct. U nás bola vždy krásna vianocná atmosféra, zišla sa celá rodina.....,"
spomína smutne.

Ako Peter tvrdí, ostatní spoluväzni, medzi ktorých patria i brutálni vrahovia, sa z cinu, za ktorý si odpykáva trest on a jeho brat, smejú. "Ked nám niektorí rozprávali, ako brutálne zabili svojich rodicov, behal nám z toho mráz po chrbte. Kamaráta by som si tu urcite nehladal," zdôraznil. Za jednu z najtvrdších skúseností v živote oznacuje on i jeho brat Pavol, ktorého uväznili ako 18-rocného, prvé noci strávené vo väzení.

"Zo zaciatku to bolo velmi tažké, nemohol som ani oko zažmúrit," povedal na margo svojich spolubývajúcich v Ilave. Obaja si ale zároven uvedomujú, že ak chce clovek vo väzení prežit, musí si na to jednoducho zvyknút. Rovnako sa zmieril s tým, že pobytom vo väzení stratil súkromie. "Chýba mi, ale musel som si zvyknút, inak by som so zdravým rozumom nevyšiel."

Pobyt za mrežami vzal Petrovi nepochybne vela, napriek tomu verí, že už coskoro sa vráti spät domov a zameškaný cas doženie. "Snažím sa byt v obraze. Sledujem novinky v elektrotechnike a nemyslím si, že by som mal problém opät sa zaradit do civilného života. Už teraz mám vela plánov, co budem robit vonku, aj ked viem, že moje postavenie v spolocnosti sa zmení," dodal na záver.

 

Chalani o ktorých je vyššieuvedený clánok založili vo väzení casopis Motýl o ktorom sa môžete docítat v nižšie uverejnenom clánku :


Odsúdenci v ilavskej väznici vydávajú casopis
Január, 2009

Vlastný casopis zacali vydávat traja trestanci v ilavskej väznici, kde sedia najtažší zlocinci Slovenska. Vedenie väznice to považuje za dobrú formu prevýchovy.
Väzni v Ilave vydali už druhé císlo svojho casopisu.
Väzni v Ilave vydali už druhé císlo svojho casopisu.

Casopis má názov Motýl. V redakcnej rade je muž odsúdený za vraždu a další dvaja za vydieracský únos. Pri názve sa podla 33-rocného Vladimíra inšpirovali obrazom zmeny húsenice na motýla.

"Je to pre nás symbol premeny, zároven aj slobody a dôstojnosti, po ktorej túži každý väzen," hovorí Vladimír, ktorý si doteraz za vraždu odpykal v Ilave 13 rokov.

Obsah casopisu si vymysleli sami, ale muselo im ho schválit vedenie. "Máme tam príhovor psychologicky, sociálneho pracovníka, informácie o nových krúžkoch a sútažiach, o novinkách z techniky, aby ludia vedeli, co sa robí vonku, aké nové veci sa vyvíjajú," dodáva 20-rocný Pavol. Za únos spojený s vydieraním sa do žalára dostal spolu s bratom Petrom. Ten je tretím clenom redakcnej rady Motýla.

Získat informácie im pomáha pedagóg. Ten ich postahuje z internetu. Dalšie hladajú sami v knihách, ku ktorým majú prístup. Clánky prechádzajú cenzúrou.

"Casopis vychádza v náklade 50 kusov, odsúdení dostávajú jeden výtlacok pre celú izbu. Doteraz vyšli dve císla, momentálne pracujeme na príprave tretieho," povedal 23-rocný Peter.

Casopis vychádza raz za štvrtrok. Rozširujú ho len vo väznici, za jej múry sa nedostane. Ladislav Paško, zástupca riaditela ilavskej väznice, však pripúšta, že by ho mohli posielat aj do iných väzníc.

"Ak by sa našla dalšia skupina, ktorá by chcela vydávat vlastný casopis, podporili by sme ju, konkurencia je potrebná," konštatuje Paško.

Generačný čas: 6.77394866943ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)