Sériový vrah varuje ženy
Sériový vrah Jozef Slovák varuje ženy prostredníctvom casopisu ŠARM, ako môžu rozpoznat svojho potencionálneho vraha :
Vyberáme si tie sebavedomé!
„Žiadna, co sa pokúšala ubránit krikom ci bitkou, to neprežila! Skutocnou obranou je len ostražitost pri styku s neznámymi mužmi!“ Jozef Slovák, odsúdený na doživotie pre pät vrážd, prehovoril pre Šarm, ako sa dá ubránit pred nebezpecným clovekom ako on.
Bez diskusie, vrah si urcite popularitu nezaslúži. Napriek tomu je zopár mien, ktoré pozná celý svet práve pre kruté zlociny. Londýncan Jack Rozparovac, ktorý vraždil prostitútky. Charles Manson, ktorý okrem iného zavraždil aj tehotnú ženu režiséra Romana Polanského. Kanibal Cikatilo, ktorý umucil a scasti zjedol vyše pätdesiat ludí... A aj na Slovensku by sa našlo zopár sériových vrahov. A jeden z nich súhlasil a poodhalil premýšlanie, ako on vraví, „lovcu žien“. Pretože podla neho všetci „lovci“ vysielajú jasné signály. A ak ich ženy vcas rozpoznajú, môže im to zachránit život.
Slovenské beštie
Najhrozivejšou beštiou je urcite Ondrej Rigo. Ako šelma sa v noci vkrádal do okien spiacich osamelých žien. Lešenárskou trúbkou im potom rozmlátil hlavu a mrtve znásilnil. Usvedcili ho z ôsmich vrážd, no je isté, že zabil minimimálne dalšie dve obete, akurát chýbali dôkazy. Další mimoriadne nebezpecný muž je Jozef Slovák. Dokázali mu pät obetí, ktoré skoncili v lese zahrabané v lístí, no on dodnes chladnokrvne žartuje – ak budem chciet, pošlem policajtov vykopat dalšie.
Naštastie, už sa ich netreba bát, obaja si v Leopoldove odpykávajú doživotný trest. Lenže mnohí im podobní sú na slobode a cíhajú na dôvercivé obete. Podla Jozefa Slováka je to síce najmä hra osudu, ci sa nejaká žena ocitne v nesprávnom case na nesprávnom mieste, na druhej strane sa tomu do urcitej miery dá vyhnút. A on vie ako.
Viem, o com hovorím
Jozefa Slováka som spoznala pri sledovaní Mesta tienov. Jeden diel seriálu sa totiž inšpiroval aj jeho zlocinmi a bývalý detektív JUDr. Jozef Vachálek, ktorý ho dostal za mreže, mi umožnil, aby som sa s ním stretla. Priamo v leopoldovskej pevnosti, kde sedia najtažší zlocinci. Cakala som cloveka hrozivého už na pohlad, no oproti mne sedel inteligentný a kultivovaný muž s precíznym vyjadrovaním. Dokonca je autorom viacerých patentov v oblasti elektroniky. No práve v tom je to nebezpecenstvo. Že vôbec nepôsobí nebezpecne. Preto mu tolko žien uverilo a skoncilo, ako skoncilo.
Rovnako ako bol bystrý, bol však Jozef Slovák pri rozhovore aj bezcitný. Nie, to co spravil, nelutuje. Ženy si za svoj osud mohli samy, povedal mi. No dal návrh, že porozpráva, ako sa toho dá vyvarovat. Preco chcel rozprávat?
„Bez akéhokolvek úmyslu spochybnit to, co hovoria psychiatri a psychológovia – všimnite si, že výlucne radia iba to, ako sa zachovat už pri samotnom útoku. Lenže to je vo finále a vtedy je zväcša šanca na ubránenie sa mizivá. Navyše, rady odborníkov si neraz odporujú. Je to pochopitelné, nemajú skúsenosti takpovediac z prvej ruky. No ja za roky, co som strávil za gátrom, mal som s kým o týchto veciach hovorit. A ked k tomu prirátam vlastné skúsenosti na tomto ,poli‘, naozaj viem, o com rozprávam.“
A tak som súhlasila, nech prehovorí...
Lovci žien
Ako sa robí rozhovor s clovekom odsúdeným na doživotie? Komplikovane. Ved zoci-voci sme sa stretli jediný raz, samozrejme, bez diktafónu. Potom sme už komunikovali len listami, kde mi Jozef Slovák úhladným rukopisom bez pravopisných chýb odpovedal na otázky. Konecná podoba sa rodila niekolko mesiacov. Spociatku boli odpovede velmi rozvlácne
a všeobecné a na zodpovedanie každej podotázky som potom cakala aj niekolko týždnov. Napríklad na vysvetlenie, preco sa dôsledne vyhýbal oznaceniu vrah a namiesto toho používal termín lovec.
„Máte pravdu, vražda je vždy vraždou a tí, co vraždia, sú vrahovia. No je to termín príliš všeobecný. Preto pre druh zlocincov, ktorí konajú premyslene a obet si dopredu vytypujú, sa mi zdá výstižnejší termín lovec než sériový vrah. A je jedno, ci je jeho motív lúpežný alebo sexuálny. V oboch prípadoch rovnako ako polovníci zver, oni tiež nenápadne a premyslene lákajú ženy na vhodné miesto, kde môžu uskutocnit svoj zámer. Netýka sa to azda len vyslovených deviantov, ako je Rigo, pretože on prepadával zásadne v spánku a vyberal si len obete, kde predpokladal fyzickú prevahu. V takomto prípade je možnost obrany naozaj mizivá a obmedzená v podstate len na rýchly a prekvapivý protiútok. Inác nepomôže ani svätená voda. No inak má správanie lovcov isté špecifiká a ked ich žena rozpozná, môže jej to zachránit život.“
Neplac – je to zbytocné!
Podla Jozefa Slováka „lovci“ nepoznajú súcit. Plac, prosby, strach ci pokus o zápas ich odradia len v prípade, že okolnosti hrajú náhodne v prospech obete. „Inak ak nie je hlupák, s týmito reakciami musí predsa pocítat, a tak si vyberá miesto, kde ich nikto nepocuje a nevyruší. Nehovoriac o tom, že krik ci pokus o zápas na osamelom mieste je, naopak, prilievanie oleja do ohna. A to mám fakt potvrdené z prvej ruky od tých, ktorí sa v takej situácii s vyhliadnutou ženou ocitli. Ani jedna z ich obetí neprežila, ak sa takto pokúsila bránit. To nie je cesta z pasce, ale rovno do pekla. Verte mi, že jedinou skutocne úcinnou obranou je ostražitost.“
Jozef Slovák však pripustil, že aj jemu sa stalo, že od plánovanej vraždy upustil.
„Áno, dvakrát som vycúval takreceno vo finále. V oboch prípadoch to bolo na osamelom mieste, kde by žene nikto nepomohol. A nebol to ani strach ci súcit, co ma zabrzdili. Jednoducho, narazil som na silnejšieho protivníka. Ale nie fyzicky, v inom smere, no detaily nebudem rozvádzat. Azda len tolko, že som ocenil, ako obe ženy zachovali rozvahu. Hoci vtedy už istotne tušili, o co mi ide, zacali so mnou vyjednávat ako na trhu. Napriek vážnosti situácie to bolo až komické... No a asi v piatich prípadoch som vycúval hned na zaciatku, práve preto, že dámy rozpoznali signály, ktoré som už spomínal, a tak mi bolo jasné, že šanca vylákat ich kamkolvek je prílš malá.“
Nebezpecné naivky
Podla coho si sérioví vrahovia vyberajú obete? Výber je vraj najcastejšie náhodný. Vizáž hrá podradnú rolu, rozhodujúce je správanie ženy.
„My ich rozdelujeme na sebavedomé a naivky, ktoré pre svoju dôvercivost nezbadajú ani blesk v tmavej noci. Napriek tomu majú oproti sebavedomým ženám výhody, ktoré môžu potenciálneho lovca odradit. Z ich naivnej povahy totiž plynie nielen dôvercivost, ale aj nadmerná zhovorcivost a zvedavost. Tieto vlastnosti sa síce za mnohých okolností dajú zneužit, no nie v situácii lovca, ktorého snahou je zostat v anonymite. Väcšinu lovcov to odradí, pretože utáranost je signálom nebezpecenstva. Pri svojej povahe o nom môžu kedykolvek a komukolvek povedat, a tým nepriamo pomôct pri jeho odhalení. Preto sa im lovci vyhýbajú a ak sa aj stanú obetou násilného trestného cinu, väcšinou preto, že sa ocitli v nesprávnom case na nesprávnom mieste.“
Naivky majú vraj ešte jednu nevýhodu. „Sú necitatelné a ich správanie je teda nepredvídatelné. Naopak, inteligentné ženy sa riadia rozumom, a preto je možné predvídat ich reakcie a manipulovat nimi tak, aby mali pocit, že všetko sa deje z ich vôle. Navyše, sebavedomie v nich potláca ostražitost. Samozrejme, sú výnimky, kde sa sebavedomie spája s extrémnou podozrievavostou, co je pre lovca tiež odrádzajúcim faktorom, no väcšina takýchto žien nie je ostražitá. Skôr dáva okoliu najavo svoje sebavedomie, cím na seba upozorní a stáva sa predmetom nášho záujmu.“
Výstražné signály
Lenže co potom, ked žena nechtiac zaujme cloveka, ktorého uspokojuje vraždit?
Ako sa dá vcas rozpoznat nebezpecenstvo?
„Aby ju vrah mohol vylákat na osamelé miesto a dokonat svoj úmysel, musí vzbudit jej záujem. Arzenál úskokov, ako to spravit, je, samozrejme, nepreberný, no aj tak má správanie lovcov isté zhodné rysy. Lovec sa napríklad vždy pohybuje sám. Zásadne sa vyhýba kontaktu s kýmkolvek z jej okolia, aby sa vyhol odhaleniu. Pocas konverzácie necháva väcší priestor žene. Navonok to pôsobí ako galantnost, no v skutocnosti velmi pozorne sleduje každé jej slovo, aby získal obraz aj o jej slabinách a mohol ich využit. Pod rôznymi zámienkami neposkytuje na seba kontakt. A nikdy nenalieha. Ak chce ženu vylákat na osamelé miesto, robí to tak, aby nadobudla dojem, že sa to deje preto, že to chcela ona sama.“
Podla Jozefa Slováka je teda jedinou úcinnou obranou pred mužmi ako on vcasné zaregistrovanie nebezpecenstva. „Pretože plánované vraždy žien vôbec nie sú o fyzickej sile a ak už vytypovaná obet narazí na vraha a vcas ho neodhalí, šanca na prežitie je už mizivá.