Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Slovák v Talianskej väznici

Svojho času som mal nejaké aktivity s kamáratom.Pokúšali sme sa podnikať.Žili
sme Bratislavský život, darilo sa nám celkom slušne.Čo sme zarobili. to sme
preflákali.Neskôr sme sa rozisli nie úplne najlepšie, ale ani nie v zlom.
Nestýkali sme sa už asi 6 mesiacov keď sa mi ozvala matka jeho frajerky či netuším
kde sú.Vraj odisli do Ríma a vôbec sa neozívajú.Začal som sa vypytovať medzi
známimi a zistil som ,že sa v poslednej dobe stretával s albáncami.Vyhľadal som ich,
čím sa začali moje problémy.Samozrejme tvrdili, že o ničom nevedia.Medzičasom
som kontaktoval zastupitelstvo v Ríme, kde mi povedali, že obaja sedia v base.Našli
im v aute 2kg heroínu.Pokúšal som sa vypýtal od jeho „albanskych kamošov“ aspoň
peniaze na advokáta.Bol som sprostý, že som sa snimi vôbec bavil.Predpokladal
som, že majú aspoň toľko rozumu, že keď im zavreli kuriéra, tak aspoň likvidujú
stopy.Jediné čo mi sľúbili bol kontakt na nejakého kamoša ktorý robí v Ríme
sťahováka.Vraj mi pomôže tlmočiť.Odprisahali mi, že dotyčný nemá nič spoločné
s kriminálnou činnosťou.Nikdy sme spolu nič nemali, poznali sme sa však
z mesta.Ani vo sne by ma nenapadlo, že to je chlap ktorý mal prevziať zásielku.Dnes
si uvedomujem aký som bol hlúpy.Človek predpokladá aspoň minimálnu dávku
inteligencie od ľudí čo riadia podobné obchody cez pol sveta.Muselo im byť jasné, že
ak ma dostanú do problémov mohol by som proti nim vypovedať.
Zobral som teda peniaze s firmy ktorá patrila zavretému kamarátovi /jeho spoločník
mi ich vybral z účtu a dal mi potvrdenie o pôvode peňazí/ a vyrazil som aj s čistým
prádlom a nejakými vecami do basy do Ríma.Za pomoci albánskeho sťahováka som
zohnal advokáta, nechal mu tam veci do basy a vrátil sa domov.S pošty som mu ešte
napísal telegram, aby vedel, že doma už rodičia vedia kde je a že ho vyhľadá advokát.
Frajerku asi za dva týždne pustili, mala za týždeň 18 rokov a on sa priznal s tým, že
ona o ničom nevedela /čo bola aj pravda/.
Daľší rok sme si normálne sem – tam dopisovali, bolo mi jasné, že kazdý list v base
poteší.Aj keď sme sa už nestýkali, považoval som za správne mu pomôcť vzhladom
k tomu, že posledných pár rokov sme spolu robili.Počas tohto roku som normálne
cestoval po európe.Až jedného dňa ked som išiel do Wiedne a rakúsky colník
mi kontroloval pas, nechal ma odstaviť.Vtedy to bolo normálne, bežná kontrola
auta.Zrazu to ale vyzeralo ako keď Schumacher zastavil v boxoch.S kazdej strany na
mňa naskákali policajti a ťahali ma z auta.Asi šiesti ma odviedli do cely.Asi po pár
hodinách ked som počúval o čom sa bavia som pochopil o čo ide.Večer ma previezli
do rakúskej basy.Na druhý deň mi sudca prečítal obvinenie: kolaborant taliansko-
albánskej mafie, trestná sadzba 10 az 30 rokov.Za vraždu je strop 24 rokov.Chvílku
som to rozdýchaval, ale v zásade som bol v pohode.Bol som si istý, že nemožu mať
na mňa nič, predpokladal som, že prokurátor ma chce len vypočuť.Naozaj som ani len
netušil na akú „živnosť“ sa dal môj kamarát.
Rakúska basa bola celkom v pohode, jedlo asi ako všade nestálo za nič.Prišiel za
mnou sudca, či súhlasím s vydaním do Talianska.Nechcel som to celé naťahovať,
vedel som že som nevinný, tak som súhlasil.Asi o 3 týždne ma previezli do
Talianska.V base všetko strašne dlho trvá.Nič nejde zo dňa na deň.Iba zavretie.V
papieroch som mal napísané že som extra nebezpečný zločinec, tak ma transportovali
asi cez 6 bás v rakúsku až na hranice vždy komplet v putách v rátane nôh.Tam
pre mňa prisli na Punte 4 gorili, natlačili ma medzi seba a odviedli do basy.Basa
v Taliansku sa delí na dve časti:Comunne a AS /alta sigurenca, vysoká ostraha/
V comune su bezný zlodeli, díleri a pod.Nikto tam nemá peniaze, je to samý afričan
a spodina.Keď si zapáliš cigaretu, hneď je pri tebe 10 ľudí na šluka.Mňa dali do
AS.Svojim spôsobom je to výhra, sú tam ľudia za organizovaný zločin a zväčša sa o
každého niekto z vonku stará.Jediný problém je, že pod 10 rokov tam nebol nikto.Na

cele mi hneď spoluväzni dali všetko potrebné, normálne so o mňa postarali.Jedlo si
môžeš variť sám, ak máš peniaze na nákup.Keď niekto nemá akurát peniaze, všetci sa
podelia.Akurát je neseriózne si brať, keď vieš že ti nikto žiadne peniaze nepošle.Keď
ti prídu, zase ty nakupuješ pre všetkých.Pokiaľ nie si úplný debil, každý k tebe
chová rešpekt.Boli tam naozaj ludia, čo mali za sebou 20 rokov a dalších 20 pred
sebou.Všetci sa chovali normálne.Žiadny primitívi.Myslím typ, čo ožratý sekerou
zabil ženu a pod.Fungovala tam skrytá hierarchia ale nikto nedával najavo že je niekto
viac.
Keď ma navštívil sudca s obžalobou začal som pomaly chápať, že to pôjde
pomaly.Navštívil ma iba raz, čiste formálne.Prečítal mi paragraf a odišiel.CELÝ
NASLEDUJÚCI ROK MA NIKTO NEVYPOČÚVAL, NEKONFRONTOVAL ANI
NEBOL ZVEDAVÝ NA MÔJ NAZOR ALEBO MOJU VÝPOVEĎ.ANI RAZ MA
UŽ NENAVŠTÍVIL SUDCA, VYSETROVATEĽ ALEBO PROKURÁTOR.
Pre chybu prokurátora v ten rovnaký týždeň ako mňa zavreli, prepustili môjho
kamoša.Našiel si robotu a ubytovanie cez charitas.Ja som trčal v base.Asi kazdé
3 mesiace bol proces-súd.Kedže som bol na druhom konci Talianska, vždy ma
museli 2-3 dni transportovat na súd a nebolo to zrovna prvou triedou.Len raz to bolo
letecky.Inak zavretý v dodávke na tvrdom sedadle v kabínke bez okna rozmeru asi
70x70 cm.V lete ked si eskorta zastavila na pizzu, mňa nechali na slnku aj hodinu
v aute.Bez toalety a vody.Teda vodu som mal, lenže používali putá bez retiazky, kde
som mal ruky v polohe ako keby ste si pozerali na hodinky súčasne na obe ruky.V
takejto polohe nemáš šancu otvoriť si flašu alebo robiť čokoľvek.Dlane ste si nemohli
nijako dať spolu.
Keď ma dopravili na súd, vždy ho odročili.Stačilo, že zriadenec nepriniesol nejakú
zložku z archívu o poschodie vyššie a súd preložili zase o 3 mesiace.A takto to šlo
celý rok.
Po roku ked sa konečne podarilo dať všetko dokopy ma úplne bez dôkazov
odsúdili na 6 a pol roku.Podotýkam, že všetky dôkazy ktoré mali, hovorili v môj
prospech.Mali telefonáty albáncov, ktorý medzi sebou zisťovali či ma niekto
pozná.Mali nahrávku, kde volali „sťahovákovi“, že sa im ozval kamarát ich kuriéra
ktorý mu chce pomôcť.Nikto z celej kauzy ma nepoznal a v tom zmysle boli aj
všetky výpovede.Jediný ktorý ma poznal bol môj kamoš.Ten vypovedal, že sa
poznáme z detstva a o pomoc ma požiadala matka jeho frajerky.Nikdy predtým som
v Taliansku nebol.
Na druhý deň po rozsudku prišiel za mnou bachar a pýtal sa ma, či poznám niekoho
v Taliansku kde by som mohol bývať.Vybavil som si miesto v charitase a pustili ma
bez dokladov von.Musel som sa každý deň hlásiť na polícii.
Samozrejme som sa hneď odvolal a bol som ďalej stíhaný na slobode.Našiel som
si robotu.Ďalší rok som chodil na súdy ktoré boli stále odročované.Po roku ma to
prestalo baviť a zohnal som si z domu nejaké doklady na ktoré som zdrhol.Po asi
dalšom pol roku ma konečne oslobodili.Kamoša zase zavreli a musel si odsedieť
zvyšok trestu.
Nikdy by som neveril aký bezmocný človek v base je.Váš osud tam nikoho nezaújma
a vaše problémy sú len vašimi problémami.Ten pocit úplnej bezmocnosti sa nedá ani
opísať.Jedno šťastie, že aspoň „kolektív“ bol normálny a okrem mojich osobných
problémov som nebol stresovaný bandou mulkov a prostredím.
Dnes sa na to všetko pozerám s odsupom.Je to už kopec rokov dozadu.Môj kamoš
do dnes ostal v Taliansku.Na Slovensku sa svojím chovaním „zbavil“ všetkých
kamarátov včetne mňa.Dnes tam pracuje ako plavčík a necháva sa vydržiavať
obstarožnou paničkou.

Na záver by som chcel povedať, že všetky basy ktoré som naštívil / bolo ich celkom
asi 10/ boli viac-menej v pohode.Žiadna zbytočná buzerácia alebo šikana.Pohoda
záležala len od stupňa inteligencie spoluvazňov.Samozrejme ak bol niekto debil,
tak ho ostatný proste ignorovali.Bonzákov, pedofilov a podobnú lúzu dávali spolu
na jedno oddelenie, aby neprichádzali do styku s ostatnými.Ani raz som nebol
svedkom homosexuáneho chovania.Taliani sa dokonca sprchujú v slipoch/teda
v base/.Homosexualita je velmi odsudzovaná.
Proti Slovenským pomerom to bol pioniersky tábor, aj ked doma je doma.

Generačný čas: 13.8809680939ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)