Svedok Slovákovho procesu
Z cias, ked došlo k pádu komunizmu v devätdesiatich rokov je dodnes vela vecí nevyjasnených a zahmlených z oblasti súdnych konaní a väzenstva.
Ako dôkaz toho je svedectvo cloveka, ktorý sa chtiac-nechtiac zúcastnil na viacerých súdnych pojednávaniach a taktrochu je ochotný nás do týchto vecí zasvätit svojím prerozprávaním z prvej ruky :
Jožo Slovák-3 vraždy dokázané a okrem toho aj nedovolené ozbrojovanie.
Na tomto pojednávaní o ozbrojovaní som bol s ním ako velitel eskorty v DS. Zúcastnila sa ho ako verejnost aj námestník federálneho ministra vnútra Ciklamini a volaká novinárka .
Už pri vstupe verejnosti som si uvedomil, že to nebude pojednávanie len také obycajné. Predsedkyna senátu hned zacala vyšetrovat verejnost, co tam chcú, naco prišli, aby sa legitimovali a podobné nezmyselné otázky. Bolo to verejné pojednávanie kde má prístup každý. Už toto bolo nezvyklé a ja som si zacal uvedomovat, že budem svedkom dacoho zaujímavého. Konecne miesto krádeže sliepok a bitky v krcme volaká zmena.
Po zahájení pojednávania a precítaní obžaloby som zastrihal ušami a zistil, že som sa nemýlil.
Semtex, rozbušky, Gabcíkovo, samopaly, URNA to som len tocil s panenkami. Pri výsluchu svedka, nejakého majora z DS a pri jeho výpovedi ho Slovák svojimi otázkami dostal do takého stavu, že som myslel že dostane mrtvicku.
Pýtal sa ho Slovák napr. preco, ked mu priniesol semtex a rozbušky do kancelárie na kriminálku a hodil mu to na stôl, mu ich neodobral odpovedal:
"Ja som s tým nechcel nic mat".
Major od kriminálky teda nechal Slováka ktorý hovoril o uložení náloží vo VD Gabcíkove kludne odíst aj s týmito vecami. Ešte predtým mu dovolil telefonovat a nechal spojit velitelstvo URNY. Císlo do Prahy mu dal Slovák a heslo na prepojenie bola šifra, ktorej nerozumel .Takže ked tam neskôr sám zo zvedavosti volal, bolo mu oznámené, že sa jedná o omyl a spojenie bolo prerušené. Aj o tomto hovore vedel Slovák ktorý v tej dobe bol vonku na slobode, co aj majorovi povedal.
Jožko mal požicané auto od Lángoša ktorý bol v tej dobe federálnym ministrom vnútra aj s dokladmi.
Toto ale nikto nevyšetroval. Skrátka, Jožko tiež vedel viac ako bolo zdravé. Ten vyšetrovatel tam koktal a nevedel resp. nechcel o tom hovorit. Úplne na záver, ked mu Slovák povedal, že ho pozdravujú gentlemani z Prahy sa zosypal a stále opakoval, že on nic neprezradil.
Mal som z toho celého divný pocit, že všetci volaco taja a ja som sa dozvedel tiež nejakú odrobinku, ktorá mi zrovna nebola na prospech !!
Celou cestu nazad do väzby Bratislavy kam sme viezli na väzenskej dodávke Š 1203 Jožka Slováka som sledoval mimoriadne ostražito okolie cesty a hladal nejakú nákladnú tatru alebo domiešavac, co tam len tak stojí....
Predstavoval som si ako vodic toho nákladáku v tmavých okuliaroch na druhý den cíta noviny, ciernu kroniku o dopr. nehodách, ako Tatra 138 zabila osadenstvo Š 1203.
Naštastie sme dorazili štastlivo...
Jožko Slovák mal aj dobrú presvedcovaciu schopnost.
S Jožkom na vedlajšej cele sedel Miro Madunický (IQ 40), ktorý sa priznal k vražde barmanky v BB. Najprv si precítal všetko o vražde v novinách a potom s tým išiel na políciu. Vyšetrovatel si myslel , že je Colombo a rýchlo túto vraždu vyšetril s jediným možným páchatelom a to, že vrah je Miro.
Súdu dalo vela práce aby Mirovi dokázali, že on nie je tým hladaným vrahom a že zo slávy vraha nebude nic. Lebo Miro sa rozhodol, že on sa preslávi takto, ako vrah a budú o nom písat v novinách.
Kedže sa schylovalo k tomu, že ho oslobodia a pustia na slobodu, dohodol sa so Slovákom ktorý mal toho za ušami dost, že nejakú Slovákovu vraždu na Železnej studnicke zoberie na seba. Po poucení od Slováka sa priznal k vražde ktorú nespáchal .Vyšetrovatel bol v tomto prípade dôsledný a za chvílu zistil, že Miro pochádzajúci zo stredného Slovanska ani nevie kde sa nachádza v Bratislave Železná studnicka . Zato Slovák prezradil nieco na seba o com mohol vediet iba vrah obete, lebo mu aj túto vraždu dokázali a dostal doživotie.
Miro sa predsa preslávil a bol v novinách a v televízii. Pri otrasnej vražde bezdomovcov v Lamacskom železnicnom domceku kde po viacdnovom týraní boli zavraždení dvaja chlapi bol ako obet spoznaný Miro. Bol jednou z obetí tohoto otrasného cinu. Mal vyrezané genitálie, stopy po strašnom mucení a iste ked zomieral, už nechcel byt slávny.
Noviny a televízia ho na pár chvíl zaujímavým spravila, ale cena za túto slávu bola privysoká.