Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Systém prevencie kriminality na miestnej úrovni


Ing. Jozef Halcin
Rada vlády SR pre prevenciu kriminality


Úvod

V Slovenskej republike sa za posledné obdobie takmer 10 rokov, buduje trojstupňový model prevencie, čo znamená, že úlohy v oblasti prevencie kriminality a jej koordinačné orgány, ako subjekty zabezpečujúce tieto úlohy, sú budované na ústrednej úrovni, regionálnej úrovni a miestnej úrovni.
Orgány miestnej štátnej správy (na regionálnej úrovni) majú už v tomto smere určitú skúsenosť, majú svoje koncepčné dokumenty v oblasti prevencie vypracované už v predchádzajúcom období, ktoré sú pravidelne aktualizované.
Dôležitý je však rozvoj prevencie kriminality na miestnej úrovni, t.j. na tej úrovni kde sa kriminalita priamo vykonáva. V rámci Slovenskej republiky vieme o niektorých mestách a ich preventívnych aktivitách. Záujmom spoločnosti vo vzťahu k prevencii kriminality však je iniciovať preventívne programy a zriadenie komisií pre prevenciu vo všetkých mestách, osobitne krajských a okresných a vo veľkých obciach. V tejto súvislosti vláda SR, ktorá nemôže ukladať úlohy samosprávnym orgánom, ponúka spoluprácu a pomoc orgánov miestnej štátnej správy a Policajného zboru všetkým mestám a obciam, ktoré sa rozhodnú prijať túto výzvu k spolupráci.
V rámci miest, najmä väčších, je celý rad subjektov, ktoré svojou činnosťou a svojimi aktivitami prispievajú k prevencii. Popri miestnej štátnej správe a ňou riadených zariadeniach je to Policajný zbor, sú to občianske združenia, podnikateľské subjekty, cirkvi, poisťovne, mestské polície a iné. Ich aktivity treba chápať ako súčasť toho, čo by sa v rámci mesta ako celku mohlo nazývať súčinnostným preventívnym programom. Malo by však byť záujmom najmä samospráv, aby parciálne preventívne programy či preventívne opatrenia jednotlivých subjektov boli vzájomne zladené, dopĺňali sa a tak umocňovali svoj účinok. Že niečo také možno dosiahnuť, o tom svedčí aj preventívny program Bezpečné Košice, ktorý bol nielen programom situačnej prevencie, organizovaným Mestskou políciou a Policajným zborom v Košiciach, ale mal aj prvky sociálnej a viktimačnej prevencie a podieľali sa na ňom aj iní partneri.
V záujme podpory a rozvoja prevencie kriminality na úrovni miest a obcí je dôležitá spolupráca so Združením miest a obcí Slovenska, ktoré má vypracovanú koncepciu prevencie kriminality pre mestá a obce.

1. Definovanie prevencie kriminality na miestnej úrovni
Prevencia kriminality na miestnej úrovni má v porovnaní s inými úrovňami niektoré špecifiká, ktoré ju z hľadiska jej významu posúvajú do popredia. Je to totiž práve miestna úroveň, kde sú problémy kriminality vnímané a preciťované najakútnejšie a kde je pocit ohrozenia každodennou skutočnosťou.
Z tohto dôvodu sú to práve inštitúcie pôsobiace na miestnej úrovni, ktoré sú najschopnejšie zrealizovať koncepcie a prístupy, ktoré sa zaoberajú riešením prevencie kriminality detailne.
O prevencii kriminality na miestnej úrovni preto platí, že na rozdiel napríklad od právnych noriem, ktoré by mali byť interpretované a uplatňované v určitom spoločenstve na ktoromkoľvek mieste a vo vzťahu ku každému rovnako, jej špecifickou črtou je adresnosť, t.j. „šitie na mieru“, ktoré patrí k dôležitým predpokladom jej prínosu a efektívnosti.
Je preto možné, aj v súvislosti s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy, ktorý v súvislosti s prevenciou kriminality prijal „Odporúčanie R/87/19“, dňa 17. 9. 1987, v ktorom sa hovorí, že „preventívne opatrenia sú o to úspešnejšie, čím viac sa orientujú na miestne podmienky a na určité špecifické druhy trestných činov“.
Zároveň sa v tomto dokumente odporúča, „aby vlády členských štátov zriadili, iniciovali a podporovali agentúry pre prevenciu kriminality na národnej, regionálnej a miestnej úrovni“. V krajinách, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s rozvojom prevencie a jej prínosom pre kontrolu kriminality, sa v súlade s týmto odporúčaním organizujú preventívne aktivity nielen v celospoločenskom rámci, ale aj na úrovni regiónov a úrovni miest a obcí, mestských častí, sídlisk a ulíc. Ich skúsenosti potvrdzujú, že efektívnosť prevencie na miestnej úrovni sa spája s jej súčasnou realizáciou na ostatných spoločenských úrovniach, čo možno však formulovať aj z opačnej strany a to tak, že efektívnosť celospoločenskej a regionálnej prevencie je závislá od jej efektívnosti na miestnej úrovni.
S týmto aspektom priamo súvisí komplexnosť prevencie kriminality na miestnej úrovni. Prevencia by sa nemala obmedzovať len na situačnú prevenciu, ktorá je už svojou podstatou bezprostredne viazaná na určitý priestor a čas, ale programy prevencie na miestnej úrovni by mali zahrnovať aj sociálnu a viktimačnú prevenciu. Všetky druhy prevencie by sa mali uskutočňovať na primárnej, sekundárnej i terciárnej úrovni.
Výhodou miestnych preventívnych aktivít popri predchádzajúcich aspektoch je aj to, že sú na nich zainteresované popri orgánoch miestnej štátnej správy a samosprávy aj orgány činné v trestnom konaní a masmédiá a že sa uskutočňujú za širokej účasti občanov a iných subjektov. V tejto súvislosti sa odporúča, aby sa prevencia kriminality na miestnej úrovni zameriavala o. i. aj na:
· koordináciu preventívnych aktivít polície a iných inštitúcií zaoberajúcich sa prevenciou kriminality,
· zabezpečovanie aktívnej zainteresovanosti verejnosti na prevencii kriminality,
· získavanie pomoci masmédií a ich spolupráce pri realizácii preventívnych aktivít,
· kooperáciu s kompetentnými orgánmi pri rozvíjaní racionálnej a účinnej trestnej politiky.

K ďalším znakom preventívnych aktivít na miestnej úrovni patrí, že prinášajú nielen zníženie evidovanej kriminality v príslušnom území, ale aj zmenu postojov občanov k svojej bezpečnosti, zníženie úrovne ich strachu zo zločinu, prehĺbenie ich spolupráce s orgánmi štátnej správy, samosprávy a s políciou, zintenzívnenie vzájomných neformálnych vzťahov medzi susediacimi rodinami i jednotlivými občanmi, formovanie pocitu ich vzájomnej zodpovednosti a spolupatričnosti a pod. Tieto sociálnopsychologické efekty majú trvanie nielen počas realizácie príslušných programov, ale sú prínosom aj pre budúcnosť.
Uskutočňovať účinnú prevenciu na miestnej úrovni si však vyžaduje vytvorenie potrebných podmienok.
Jednou zo základných podmienok je, aby na miestnej úrovni bol dostatok kvalifikovaných ľudí schopných odborne, metodicky a organizačne pripraviť príslušné preventívne programy, koordinovať ich uskutočňovanie a následne ich aj vyhodnotiť.
Napríklad o Holandsku je známe, že orgány miestnej samosprávy iniciatívne zriaďujú riadiace výbory prevencie, prípadne iné orgány zodpovedné za prevenciu, obsadené profesionálnymi pracovníkmi, alebo na prípravu, realizáciu a vyhodnotenie preventívnych programov zamestnávajú kvalifikovaných vedúcich, resp. koordinátorov programov.
Ďalším z príkladov sú príklad z Anglicka alebo Francúzska, kde pripravujú policajtov špecializovaných na prevenciu na sídliskách, v obchodných centrách a na prácu s určitými sociálnymi a vekovými skupinami občanov alebo prisťahovalcami a pod.
Ďalšou podmienkou efektívnej prevencie kriminality na miestnej úrovni je podpora zo strany štátu.
V zmysle vyššie citovaného Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy sa v mnohých európskych štátoch zriaďujú na všetkých úrovniach - t. j. miestnej, regionálnej i ústrednej - koordinačné orgány prevencie, v ktorých sú zástupcovia štátnej správy, polície, samosprávy, poisťovní, podnikateľských subjektov, občianskych združení a pod. Na čele ústredného koordinačného orgánu stojí predseda vlády, minister vnútra alebo minister spravodlivosti, na regionálnej úrovni predstaviteľ miestnej štátnej správy, na miestnej úrovni predstaviteľ mesta alebo obce.
Úlohy štátu v koordinácii prevencie kriminality sú významné, ale orientujú sa spravidla na vytváranie legislatívnych predpokladov účinnej prevencie, rozpracúvanie koncepčných otázok, na funkcie metodické, informačné a ekonomicko-podporné.
Ťažisko zodpovednosti za tvorbu, realizáciu a hodnotenie preventívnych programov je na miestnych samosprávnych orgánoch. Preventívne aktivity vychádzajú z analýzy bezpečnostnej situácie v meste alebo obci, čo umožňuje bezprostredne reagovať na reálne potreby.
Veľmi dôležitá zo strany štátu je však finančná podpora preventívnych programov na miestnej úrovni. Na tento moment upozorňuje opakovane citované Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy, ktoré finančné zabezpečenie prevencie spája so zabezpečením nevyhnutného kreditu prevencie, ale zvýrazňuje ho aj dokument Hospodárskej a sociálnej rady OSN 1997/33 (21/7/97) Základy zodpovednej prevencie kriminality: štandardy a normy, ktorý hovorí: „Vlády by mali prijať vhodné opatrenia na podporu prevencie kriminality a jej usmerňovanie vytvorením špeciálnych rád alebo iných orgánov, vyčlenením finančných prostriedkov a šírením informácií“.
Pozitívne skúsenosti s financovaním prevencie kriminality sú z Holandska, kde sa v roku 1985 začalo s realizáciou plánu nazvaného Spoločnosť a kriminalita (SEC). Jeho podstatou bolo podnecovanie preventívnych programov práve na miestnej úrovni, na čo vláda vyčlenila 25 mil. amerických dolárov. Miestne úrady mohli z tejto čiastky požiadať o podporu pre svoje programy, ale museli najprv splniť niektoré podmienky (vlastná finančná spoluúčasť, riadne vyhodnotenie preventívneho programu a i.). Okrem preventívnych programov, na ktoré prispel štát, viaceré programy sa uskutočnili aj bez subvencií štátu, prípadne boli financované z úrovne rezortov.
Programy prevencie kriminality na miestnej úrovni sú základom systému prevencie aj v susednej Českej republike. Vláda ČR definovala rozvoj prevencie kriminality v mestách ako prioritu a súčasne vyčlenila finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na podporu programov miest. Koncepčná, metodická a finančná podpora vlády ČR mestám sa uskutočňuje prostredníctvom tzv. „Komplexného súčinnostného programu prevencie kriminality na miestnej úrovni“. Konkrétne ide o iniciovanie a finančnú podporu aktivít sociálnej, situačnej a viktimačnej prevencie orgánov štátnej správy, samosprávy, polície a mimovládnych organizácií, zameraných na zníženie kriminality v mestách, ktoré majú nad 30 tisíc obyvateľov.
Finančné prostriedky určené na komplexné súčinnostné programy prevencie kriminality na miestnej úrovni boli poskytnuté pri splnení podmienok, ako sú: vysoká miera kriminality v meste, kvalitne spracovaný program prevencie kriminality a jeho schválenie mestským zastupiteľstvom, manažérske zaistenie programu a finančná participácia mesta na jeho realizácii. Čerpanie finančných prostriedkov bolo prísne účelovo viazané. V tomto čase je do komplexného súčinnostného programu prevencie kriminality na miestnej úrovni začlenených vyše 30 miest ČR s vysokou kriminalitou. Vybraným mestám bola poskytnutá finančná dotácia zo štátneho rozpočtu na cca 600 dielčích projektov.
V západoeurópskych krajinách je presun ťažiska prevencie kriminality na miestnu úroveň všeobecným trendom. Napríklad v Nemeckej spolkovej republike sa experimentálny program prevencie v uskutočnil už v roku 1979. Známe sú tiež aktivity francúzskych, holandských a anglických miest v prevencii kriminality.
Tento trend je však natoľko zaujímavý a efektívny, že aj krajiny strednej a východnej Európy ho považujú za svoj, a to okrem Českej republiky a Slovenskej republiky aj Maďarská republika a Poľská republika. Na medzinárodnej konferencii o prevencii kriminality, ktorá sa uskutočnila v septembri 1998 v Poľsku, domáci prezentovali program Bezpečné mesto, ktorý sa uskutočňuje vo Varšave a Štetíne. Program má štyri základné časti: a) bezpečný dom, b) bezpečná škola, c) bezpečný biznis, d) bezpečná doprava. Aj keď významnú úlohu v tomto smere zohráva polícia, nejde len o jej aktivity. Svoje miesto v programe majú aj samosprávne orgány miest a iné subjekty.
V porovnaní so západoeurópskymi štátmi alebo našimi najbližšími susedmi a ich aktivitami môže vzniknúť dojem, že v Slovenskej republike sme značne pozadu. Nie je to však celkom tak. Preventívne aktivity na miestnej úrovni sa vo viacerých mestách a obciach SR rozvíjajú už od začiatku 90. rokov. No treba priznať, že prienik ľudí do problematiky prevencie kriminality na miestnej úrovni, jej teórie, metodológie, metodiky a praxe má ešte stále aj v Slovenskej republike charakter „prieskumu bojom“. Inými slovami k hlbšiemu osvojovaniu si problematiky prevencie dochádza v procese činnosti, t. j. za jej praktického vykonávania. Súčasne sa v tomto období tento proces spája so všeobecnou i špecializovanou prípravou realizátorov prevencie formou porád, školení, stáží, vydávaním študijných, metodických a propagačných pomôcok a inými aktivitami.
Záverom tejto časti možno konštatovať, že aj keď má prevencia kriminality na miestnej úrovni viaceré špecifiká, to hlavné, ktoré je jej veľkou prednosťou spočíva v tom, že sa uskutočňuje tam, kde sú ľudia priamo ohrození kriminalitou a týka sa ich bezpečného bývania, života vo voľnom čase, ako aj bezpečného dochádzania do práce, do škôl, klubov a kultúrnych zariadení.

2. Inštitucionálne zabezpečenie prevencie kriminality na miestnej úrovni

Koordinačný orgán prevencie kriminality na miestnej úrovni
Vláda Slovenskej republiky v uznesení č. 482 z 9. júna 1999, ktorým schválila Stratégiu prevencie kriminality v SR, v bode C.3. požiadala predsedu Združenia miest a obcí Slovenska „spolupracovať s Radou vlády SR pre prevenciu kriminality pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z realizácie Stratégie prevencie kriminality v SR, pričom venovať pozornosť
a) vytvoreniu komisií pre prevenciu pri mestských a obecných úradoch,
b) a zriadeniu funkcie tajomníka mestskej alebo obecnej komisie pre prevenciu - koordinátora prevencie“.
Analogicky, ako je to pri orgánoch miestnej štátnej správy, aj pri orgánoch samosprávy sa odporúča zriaďovať ako koordinačné orgány prevencie komisie pre prevenciu. Jednotlivé úlohy komisie obsahuje štatút a rokovací poriadok takejto komisie pôsobiacej pri mestskom úrade, ktorý môže byť primerane upravený aj na podmienky obecného úradu.

( V Z O R )
Štatút a rokovací poriadok

Komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti
Mestského úradu .............
Postavenie a úlohy Komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti


Čl. 1

(1) Komisia pre prevenciu protispoločenskej činnosti Mestského úradu v .............. (ďalej len „komisia“) je koordinačným, iniciatívnym a poradným orgánom primátora mesta ................. (ďalej len „primátor“) pre oblasť prevencie protispoločenskej činnosti (ďalej len „prevencia“).
(2) Komisia sa v svojej činnosti riadi všeobecne záväznými predpismi a rozhodnutiami primátora.
Čl. 2

(1) Komisia plní najmä tieto úlohy:
a/ prerokúva analýzy stavu a vývoja protispoločenskej činnosti v meste a navrhuje vhodné preventívne opatrenia,
b/ posudzuje materiály a informácie týkajúce sa protispoločenskej činnosti a jej prevencie predkladané jej členmi alebo inými orgánmi a inštitúciami a zaujíma k nim stanoviská,
c/ koordinuje činnosť vecne príslušných odborov mestského úradu pri vypracúvaní, realizácii a hodnotení účinnosti preventívnych programov a iných organizačných foriem a metód prevencie,
d/ predkladá primátorovi, vedúcim vecne príslušných odborov mestského úradu, ako aj orgánom a inštitúciám zastúpeným v komisii podnety, návrhy a odporúčania v oblasti prevencie,
e/ prerokúva a primátorovi predkladá hodnotiace správy o stave a účinnosti prevencie v meste,
f/ sprostredkúva prenos informácií o prevencii na celospoločenskej a regionálnej úrovni subjektom prevencie v rámci mesta; za tým účelom spolupracuje s komisiami pre prevenciu protispoločenskej činnosti pri príslušných orgánoch miestnej štátnej správy (krajský úrad, okresný úrad) a s Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality,
g/ podporuje vznik a činnosť komisií pre prevenciu miestnych častí mesta a iných subjektov prevencie pôsobiacich v meste,
h/ poskytuje subjektom prevencie v meste metodickú pomoc pri vypracúvaní preventívnych programov, pri ich realizácii a vyhodnocovaní ich účinnosti.
(2) Komisia sa zameriava na prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti, s dôrazom na ochranu maloletých a mladistvých, problematiku súvisiacu s drogami a iné druhy protispoločenskej činnosti aktuálne v meste.
(3) Komisia spolupracuje s orgánmi štátnej správy, občianskymi združeniami a iniciatívami, cirkvami a hromadnými oznamovacími prostriedkami v oblasti prevencie, cieľavedome pôsobí na verejnú mienku v záujme aktívnej účasti občanov na prevencii.
Čl. 3

Zloženie komisie a úlohy jej členov

(1) Komisiu tvoria:
a/ predseda, ktorým je zástupca primátora,
b/ podpredseda,
c/ tajomník,
d/ členovia zastupujúci v komisii vecne príslušné odbory a oddelenia mestského úradu, orgány miestnej štátnej správy a vybrané štátne a neštátne inštitúcie, úrad práce, občianske združenia, vysoké školy, cirkvi, náboženské spoločnosti a pod.
(2) Členov komisie vymenúva a odvoláva primátor, ktorý tiež ustanovuje a odvoláva predsedu, podpredsedu a tajomníka komisie.
(3) Podľa povahy prerokúvanej problematiky možno na rokovanie komisie prizvať aj zástupcov orgánov činných v trestnom konaní (Policajný zbor, prokuratúra, súdy), hromadných oznamovacích prostriedkov, odborníkov z teórie a praxe prevencie a i.
(4) Predseda komisie
a/ riadi prácu komisie,
b/ rozhoduje o možnosti zastúpenia člena komisie na rokovaní komisie,
c/ za činnosť komisie zodpovedá primátorovi.
(5) Podpredseda komisie plní v neprítomnosti predsedu komisie jeho úlohy.
(6) Tajomník komisie
a/ zabezpečuje organizačnú prípravu a priebeh rokovaní komisie,
b/ eviduje uložené úlohy a vedie prehľad o ich plnení, ktorý predkladá na rokovanie komisie,
c/ zabezpečuje bežnú administratívnu agendu komisie,
d/ spolupracuje s komisiami pre prevenciu príslušných orgánov miestnej štátnej správy a so sekretariátom Rady vlády SR pre prevenciu kriminality,
e/ plní iné úlohy v oblasti koordinácie prevencie podľa pokynov predsedu komisie.
(7) Člen komisie je povinný zúčastňovať sa na rokovaniach komisie a plniť uložené úlohy.
Čl. 4

Pomocné orgány komisie

Komisia si podľa potreby môže vytvárať stále alebo dočasné odborné pracovné tímy zamerané na riešenie konkrétnych problémov, koordináciu preventívnych programov a pod.
Čl. 5

Finančné a materiálne zabezpečenie komisie

Výdavky spojené s účasťou na zasadaniach komisie a činnosťou pomocných orgánov komisie hradia zo svojich prostriedkov príslušné orgány, ktoré ich delegovali do komisie.
Čl. 6

Rokovanie komisie

(1) Rokovanie komisie zvoláva jej predseda spravidla raz za dva mesiace, podľa potreby aj častejšie.
(2) Komisia je spôsobilá rokovať a prijímať závery, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
(3) Závery z rokovania prijíma komisia formou uznesenia.
(4) Uznesenie komisie je prijaté, ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina jej členov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu komisie, alebo toho, kto rokovanie v zastúpení predsedu riadi.
(5) Záznam a uznesenia z rokovania komisie vypracúva tajomník a schvaľuje predseda komisie. Uznesenia komisie doručuje tajomník komisie všetkým členom komisie a podľa potreby aj prizvaným do desiatich dní od zasadania.
Čl. 7

Plánovanie činnosti komisie

Činnosť komisie sa uskutočňuje podľa plánu hlavných úloh a programu zasadaní komisie vypracovaného spravidla na obdobie jedného roka. Plán schvaľuje primátor. O zmenách a doplnkoch programu zasadaní rozhoduje predseda komisie.
Čl. 8

Predkladanie materiálov komisii

(1) Komisia rokuje spravidla na základe písomných materiálov /správ, rozborov, informácií a pod./, ktoré predkladatelia doručujú tajomníkovi komisie najneskôr desať dní pred plánovaným rokovaním komisie.
(2) Pozvánka na rokovanie komisie s programom rokovania a materiálmi sa doručuje členom komisie najneskôr sedem dní pred rokovaním.
Čl. 9

Záverečné ustanovenia

(1) Zmeny a doplnky štatútu a rokovacieho poriadku komisie schvaľuje primátor.
(2) Tento štatút a rokovací poriadok komisie nadobúda účinnosť dňom jeho schválenia primátorom.
V ................... dňa ....................Podpis primátora

Koordinátor prevencie kriminality na miestnej úrovni
Ani tie najlepšie úmysly, projekty, programy, či jednotlivé preventívne opatrenia nezaručujú samy osebe úspešnosť prevencie kriminality. Táto je súčasne podmienená kvalitou ľudí, ktorí ich budú uskutočňovať. Aj v tomto prípade teda platí všeobecná pravda, že rozhodujúci je „ľudský činiteľ“.
Na miestnej úrovni je neobyčajne dôležitá funkcia koordinátora prevencie. V súvislosti s touto funkciou sa vyzdvihuje najmä otázka jeho odbornej pripravenosti, ktorú zatiaľ jestvujúci vzdelávací systém rieši najmä formou krátkodobých kurzov organizovaných v celoštátnom, zriedkavejšie v regionálnom a miestnom meradle.
Popri odbornej pripravenosti je ďalším významným aspektom osobnostný profil koordinátora prevencie vrátane jeho motivácie vykonávať túto činnosť, ktorý môže byť aj predmetom zámerného formovania, ale súvisí najmä s psychologickým výberom osôb na funkciu koordinátora prevencie. Skúsenosti svedčia o tom, že požiadavky na osobnosť koordinátora prevencie sa síce zvyknú postulovať, ale realizácia psychologického výberu je zatiaľ zriedkavým javom. Pochopiteľne optimálne je, ak výber predchádza odbornej príprave.
Modelovú náplň práce koordinátora prevencie kriminality na miestnej úrovni tvoria tieto aktivity:
1. Analyticko-konzultačná činnosť, t. j. priebežná analýza situácie v príslušnom územnom rámci a komunikácia s vedením mestského (obecného) úradu a príslušnými volenými orgánmi. Táto analýza sa nemá obmedzovať len na základné policajné štatistiky, ale týka sa aj iných materiálov z ekonomickej a sociálnej oblasti. Naviac, koordinátor by mal získať aj vlastné poznatky o stave kriminality a o iných sociálnopatologických javoch, ktoré je schopný získať skúsenosťou, ale aj za použitia metód a techník výskumnej a analytickej činnosti. Pod konzultačnou činnosťou koordinátora sa tu myslí poskytovanie informácií o kriminalite a možnostiach jej prevencie príslušnému orgánu, ktorý gestoruje preventívny program.
2. Vytváranie a aktualizácia databáz o ohrozených osobách, ohrozených lokalitách a o subjektoch využiteľných pri uskutočňovaní preventívnych aktivít.
3. Koordinácia subjektov zastúpených v koordinačnom orgáne prevencie kriminality vrátane sponzorov a odborníkov na prevenciu kriminality.
4. Popularizačná a osvetová činnosť zameraná na vytváranie priaznivej sociálnej klímy pre prevenciu, podnecovanie verejnosti k prevencii viktimácie, k spolupráci s políciou a inými subjektami kontroly kriminality.
5. Samostatné iniciovanie preventívnych programov.
Vyššie uvedené činnosti napovedajú, že koordinátor prevencie kriminality na miestnej úrovni by mal mať primeranú inteligenciu, mal by byť silne motivovaný pre túto prácu a mal by byť schopný komunikovať s ľuďmi. Mal by byť súčasne sociálnym pracovníkom aj manažérom. Mal by byť zorientovaný v práve, sociológii, psychológii a pedagogike, a to najmä z hľadiska schopností prakticky využívať poznatky týchto vedných disciplín.
V osobnostných charakteristikách koordinátora prevencie by mala dominovať extraverzia, sebaistota, sebaovládanie, optimizmus, určitá dávka dominantnosti. Medzi ďalšími charakteristikami sa spomína psychická stabilita, empatia, flexibilita, aktivita a zodpovednosť. Pre prácu koordinátora je tiež vhodná zvýšená miera altruizmu.
Koordinátor by mal byť analytické schopnosti využiteľné pri analýze kriminality a iných sociálnopatologických javov, pri analýze potreby prevencie, úloh potenciálnych subjektov prevencie, pri stanovovaní priorít, predpokladanej účinnosti, finančnej náročnosti, požiadaviek na spolupracovníkov atď.
V manažérskych schopnostiach treba u koordinátorov prevencie vyzdvihnúť schopnosť komunikovať, spolupracovať a získavať spolupracovníkov, odborníkov a sponzorov, plánovať a vyhodnocovať aktivity, spolupracovať s masmédiami pri pôsobení na verejnosť a jej získavaní pre prevenciu.
Veľmi dôležitou osobnostnou dimenziou koordinátora je kreatívnosť, vyjadrená aspoň v tej miere, aby bol schopný tvorivo adaptovať vyskúšané preventívne programy na vlastné podmienky príslušného mesta alebo obce, zvážiť prínos návrhov svojich spolupracovníkov a subjektov prevencie, taktne ich koordinovať tak v rutinnej práci, ako aj podnecovať k výskumnej činnosti v oblasti prevencie v príslušnom miestnom či územnom rámci.
V každom prípade je funkcia koordinátora prevencie veľmi dôležitá, náročná, preto je namieste seriózny výber vrátane psychologického, ako aj tomu zodpovedajúce honorovanie.


Kľúčoví aktéri
1) verejný sektor
a) samospráva
Územná samospráva je hlavným garantom prevencie kriminality na miestnej úrovni.
Samosprávne orgány sú úzko späté s občianskou spoločnosťou organizovanou podľa územného princípu. Rozsah oprávnení zverených samospráve je uvedený v zákone SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ďalších zákonov najmä v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti, kultúry, vzdelávania a vedy, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a pod. Úlohy zverené samospráve deklarujú právo občana priamo ovplyvňovať mikro a mezo prostredie vrátane sociálnych vzťahov a procesov na ňom realizovaných.
Z jednotlivých oblastí ovplyvňovaných samosprávou je možné uviesť:
· územné plánovanie a stavebná činnosť /vrátane urbanistických a architektonických riešenie stavebných celkov a nakladanie s domovým fondom vo vlastníctve mesta/,
· tvorbu a ochranu životného prostredia /vrátane ochrany a zakladania parkov a mestskej zelene/,
· ekonomickú, podnikateľskú a investičnú činnosť,
· správu daní a poplatkov,
· verejno-prospešné služby,
· rozvoj vzdelávania, vedy, kultúry a športu,
· sociálnu oblasť,
· všeobecnú vnútornú správu,
· poľnohospodárstvo, lesné, vodné hospodárstvo a energetiku,
· civilnú ochranu,
· protipožiarnu ochranu,
· verejný poriadok a jeho ochranu.
Každá z uvedených oblastí má v sebe zahrnutý aj prvok prevencie, ktorej cieľom je znižovanie sociálno-patologických a kriminogénnych faktorov vyplývajúcich z prostredia, sociálnych statusov a pozícií, sociálnych procesov, organizačných;, technických a technologických riešení, ochranných a zabezpečovacích prvkov využívaných občianskou spoločnosťou a ďalších faktorov, ktoré majú priamy alebo nepriamy dopad na kriminalitu, ako napr. vzdelanie, zamestnanosť, úroveň sociálnych služieb a pod.
Uvádzaný zákon SNR č. 369/1990 Zb. určuje samospráve povinnosť zabezpečiť verejný poriadok v obci. Verejný poriadok je v tomto prípade potrebné chápať v širšom vymedzení ako systém spoločenských vzťahov vznikajúcich, rozvíjajúcich sa a zanikajúcich pri správaní ľudí na verejnosti, upravených zákonmi a ďalšími právnymi normami, ale aj normami morálky a zvyklostí. Ide o taký systém vzťahov, ktorý je aj podľa verejnej mienky nutnou podmienkou na normálne fungovanie orgánov a organizácií a bežného sociálneho života ľudí. Z toho vyplýva, že objektom pôsobenia bude ľudská činnosť s charakterom:
· trestnej činnosti
· správnych deliktov
· priestupkov
· iných porušení morálky a obvyklých zvyklostí
· príznakov sociálnej patológie, alebo ktoré môžu viesť k sociálno-patologickým prejavom.
Preventívne opatrenia realizované samosprávou sú úzko spojené s občanom a umožňujú občianskej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe a udržiavaní sociálnych noriem. Účasť občianskej spoločnosti sa v maximálnej miere zároveň prejavuje pri presadzovaní požadovaných noriem.

Do úsilia podporiť rozvoj prevencie kriminality na miestnej úrovni sa intenzívne zapojilo aj Združenie miest a obcí Slovenska prostredníctvom materiálu „Koncepcia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti na úrovni miest a obcí Slovenska na roky 1998 - 2000 (2002)“.
Dokument stanovil hlavné úlohy rozvoja prevencie kriminality na úrovni miest a obcí Slovenska a to najmä v oblastiach:
1. legislatívnej činnosti
2. vedeckovýskumnej činnosti
3. tvorby a realizácie koncepcií, projektov a programov prevencie
4. zvyšovania odbornej pripravenosti špecializovaných pracovníkov
Koncepcia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti na úrovni miest a obcí Slovenska je každoročne aktualizovaná a dopĺňaná o konkrétne aktivity ZMOS-u a jeho členov.
b) obecné polície
V procese budovania trhového hospodárstva a právneho štátu sú mnohé kompetencie štátu aj v oblasti ochrany postupne prenášané na samosprávne orgány a priamo na organizácie a občanov. Preto sa v posledných rokoch presunula aj časť kompetencií verejného poriadku zo štátu na poriadkové útvary samosprávy tzv. obecné a mestské polície.
Od roku 1989 sa na Slovensku začali postupne konštituovať neštátne bezpečnostné služby, najmä obecné polície. Zákon č. 564/1991 Zb. o obecných políciách vymedzil základné úlohy týchto poriadkových útvarov územnej samosprávy na Slovensku, jej organizáciu, práva a povinnosti pracovníkov obecných polícií. Na tomto právnom základe začali obecné polície vykonávať poriadkovú činnosť v prospech občanov a organizácií v obciach a mestách Slovenska.
Na rozdiel od iných bezpečnostných zborov sú obecné polície úzko naviazané na obec, pre ktorú vykonávajú základné činnosti v oblasti verejného poriadku, ochrany majetku obce a občanov, ochrany životného prostredia, kontroly dodržiavania poriadku, čistoty a hygieny na miestach verejnosti prístupných, kontroly dodržiavania všeobecne záväzných nariadení obce, uznesení obecného zastupiteľstva a rozhodnutí starostu, objasňovania priestupkov, ukladania vyberania pokút v blokovom konaní za priestupky, ako aj oznamovania prípadov porušovania právnych predpisov príslušným orgánom miestnej štátnej správy a územnej samosprávy.
Zapojenie obecných polícií do prevencie na miestnej úrovni predpokladá ich odbornú a profesionálnu pripravenosť.
Združenie miest a obcí Slovenska prostredníctvom sekcie verejnej správy analyzovalo súčasný stav obecných polícií na Slovensku a v súlade so schválenou Koncepciou prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti na úrovni miest a obcí Slovenska na roky 1998 – 2002 zaradilo medzi hlavné ciele prevencie aj zefektívnenie práce obecných polícií na Slovensku v oblasti prevencie. Aby bolo možné tieto ciele aj uskutočniť, je potrebné komplexne vytvoriť na ich realizáciu aj podmienky. Ide najmä o oblasť normotvorby, a stanovenie minimálnych podmienok odbornej spôsobilosti a vytvorenie tzv. celoživotného vzdelávania pracovníkov obecných polícií, o zjednotenie pracovných činností v oblasti policajnej praxe, vytvorenie bezpečnostných evidencií a štatistického vykazovania v rámci Slovenskej republiky, zjednotenie metodiky kontroly v činnosti obecných polícií, ako aj postupné unifikovanie výstroja a výzbroje týchto poriadkových útvarov územnej samosprávy. Aby bolo možné reálne tieto ciele postupne uskutočňovať v osobitných podmienkach územnej samosprávy, je nevyhnutné vytvoriť, a to čo najskôr orgán, ktorý by unifikoval činnosť obecných polícií na Slovensku, ktorý by tieto policajné zložky reprezentoval a ktorý by zastupoval ich záujmy pred orgánmi štátu.
Takýto orgán môže byť za súčasného právneho stavu vytvorený len vo forme dobrovoľného a záujmového združenia, registrovaného Ministerstvom vnútra SR, alebo vo forme orgánu vybudovaného v súlade so stanovami Združenia miest a obcí Slovenska, ako organizačná súčasť jeho sekcie verejnej správy, bezpečnosti a armády.
2) súkromný sektor
a. súkromné bezpečnostné služby
Na základe odbornej definície, že „prevencia kriminality je špeciálnou oblasťou uplatnenia prevencie a jej predmetom je predchádzanie kriminalite a ochrana pred ňou“, môžeme povedať, že súčasťou štruktúr prevencie kriminality na miestnej úrovni je aj súkromný sektor. Súkromný sektor pôsobí v oblasti poskytovania bezpečnostných služieb, či už priamo v poskytovaní fyzickej ochrany alebo predajom a montážou rôznych bezpečnostných technických prvkov, ktorými si občania chránia svoj majetok.
Vznik a rýchly rozvoj súkromnej bezpečnosti je jedným z dôsledkov politických, ekonomických, sociálnych a právnych zmien v SR po roku 1990.
b. poisťovne
Významnú úlohu z pohľadu prevencie kriminality na miestnej úrovni zohrávajú poisťovne. Z pohľadu poisťovníctva znamená ochrana majetku jeden z dôležitých faktorov, ktorý určitým spôsobom znižuje riziko vzniku poistnej udalosti.

3) tretí sektor
November 1989 priniesol do života slovenskej spoločnosti okrem iného aj nový fenomén v podobe neštátnych a neziskových organizácií, pre ktoré sa ujalo označenie tretí sektor.
Tretí sektor znamená, že nejde ani o štátne ale ani o súkromné subjekty, ktoré „vypĺňajú“ priestor medzi štátom a trhom. Ide pritom o organizácie neziskové, ktorých cieľom nie je vytvárať zisk a ak nejaký zisk z ich činnosti vznikne, nerozdeľuje sa, ale nevyhnutne sa vracia naspäť do ďalších verejnoprospešných programov. V tomto sektore sa vyzdvihuje predovšetkým podiel dobrovoľníkov, spoločná dobrovoľná činnosť a určitý dobrovoľnícky etos. Nevylučuje to však zamestnávanie platených zamestnancov. Dôležitou črtou a podmienkou práce organizácií tretieho sektora je ich nezávislosť od štátu i od trhu. Ide pravdaže o nezávislosť relatívnu, pretože sektor dostáva prostriedky od podnikateľskej sféry alebo od štátu, avšak len v takej miere, aby si zachoval nezávislosť v rozhodovaní a riadení. Použitie finančných prostriedkov pritom však podlieha kontrole jednotlivých darcov a všeobecne platným právnym predpisom.
V SR pracujú v zásade tri druhy organizácií:
a. občianske združenia
Ich zakladanie a fungovanie upravuje zákon 83/1990 Zb.

b. nadácie
Ich činnosť upravuje zákon 207/1996 Z. z., ktorý definuje túto formu ako „účelové združenie vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „majetok nadácie“), ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu).

c. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
Zriaďované podľa zákona 213/1997 Z. z., ktorý hovorí, že predmetom ich činnosti je poskytovanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú v zmysle tohto zákona len poskytovanie zdravotnej starostlivosti, humanitná starostlivosť, rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže vrátane organizovania telesnej výchovy a športu pre deti a mládež, tvorba a ochrana životného prostredia, poskytovanie sociálnych služieb.


3. Strategické dokumenty
Programové vyhlásenie vlády SR
Základný predpoklad morálno-politickej podpory rozvoja prevencie kriminality je „Programové vyhlásenie“ vlády Slovenskej republiky, ktorá pokladá prevenciu kriminality za základ trestnej politiky štátu. Zaviazala sa v ňom pripraviť novú stratégiu prevencie kriminality, zavŕšiť legislatívny proces zabezpečenia prevencie prijatím návrhu zákona o prevencii kriminality, venovať zvýšenú pozornosť sociálnej prevencii ako výrazu starostlivosti o najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. Zaviazala sa tiež, že prijme systém finančného zabezpečenia programov prevencie a pričiní sa o to, aby sa prevencia kriminality stala záležitosťou celospoločenskou.
Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike

Pri tvorbe Stratégie prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010 sa pristúpilo z odlišných východísk, ako tomu bolo v minulosti. Prispeli k tomu jednak doterajšie poznatky a skúsenosti, ale i požiadavky a odporúčania medzinárodných organizácií pre prevenciu kriminality, a to aj vzhľadom na novú geopolitickú situáciu, ktorej je Slovenská republika aktívnym tvorcom aj v oblasti prevencie.
Kým prvá stratégia schválená uznesením vlády SR č. 482 z 9. júna 1999 na roky 1999 – 2002 položila základy ucelenej koncepcie prevencie kriminality a znamenala prvé kroky na inštitucionálnej báze na zvýšenie bezpečnosti občanov krajiny, ochrany ich života, zdravia a majetku prostriedkami prevencie, druhá koncepcia bola pripravená na roky 2003 – 2006 ako aktualizovaná a vládou schválená uznesením č. 286 z 23 apríla 2003. Boli v nej stanovené úlohy pre 12 vybraných rezortov, krajské úrady a krajské mestá. Súčasná stratégia na roky 2007 – 2010 je treťou ucelenou koncepciou prevencie kriminality s úplne novým východiskom: je orientáciou na nové a špecifické problémy kriminality, disponibilné zdroje, ale aj štruktúry a úrovní prevencie, v rámci ktorých sa bude prevencia kriminality realizovať.

Nová stratégia je postavená na 5 prioritách, ktoré boli vygenerované doterajšími poznatkami a skúsenosťami prevencie v Slovenskej republike, ako aj požiadavkami a odporúčaniami medzinárodných organizácií pre prevenciu kriminality.
Týmito prioritami sú:
a. Prevencia a zníženie kriminality detí a mládeže,
b. Zvýšenie bezpečnosti miest,
c. Prevencia viktimácie a pomoc obetiam zločinu,
d. Prevencia a eliminácia násilia na ženách a v rodinách a
e. Prevencia v oblasti obchodovania s ľuďmi.

Stratégia prevencie kriminality pozostáva z častí o vývoji kriminality v Slovenskej republike po roku 1989, o organizácii a zabezpečení prevencie kriminality v SR v rámci trojúrovňového systému prevencie (celoštátna, regionálna a miestna úroveň). Pomocou SWOT-analýzy sa vypracovali silné stránky, slabé stránky, možnosti a riziká minulých i budúcej stratégie. Východiskom úspešnej stratégie je jej finančné a legislatívne zabezpečenie. Ďalej obsahuje zámery v oblasti výskumu a vzdelávania. Očakávania a odporúčania medzinárodných organizácií pre prevenciu kriminality boli do novej stratégie taktiež zapracované.

Veľmi dôležitým aspektom stratégie prevencie kriminality je zámer prijať zákon o prevencii kriminality, ktorým by sa nielen uložila povinnosť realizovať prevenciu, ale zriadil by sa ním aj nástroj finančného zabezpečenia prevencie, ktorý by slúžil na podporu preventívnych aktivít tak štátnych orgánov, ako aj orgánov samosprávnych a ďalších subjektov prevencie. Takým to nástrojom by mohol byť fond prevencie kriminality. Niekedy sa stretávame s poukazovaním na to, že v mnohých krajinách nemajú zákon o prevencii, no prevencia sa tam aj napriek tomu celkom úspešne rozvíja. Súhlasím. No v našich podmienkach je zákon potrebný možno najmä pre fond prevencie. Mnohé preventívne aktivity sa uskutočňujú v rámci plnenia bežných úloh príslušných orgánov a inštitúcií, ale som presvedčený, že kvalitatívny vzostup prevencie môže nastať práve v súvislosti so zriadením fondu prevencie a finančnou podporou preventívnych aktivít.
Pre skvalitnenie prevencie kriminality treba však vytvárať aj ďalšie podmienky. Patrí k nim vybudovanie systému informačného zabezpečenia prevencie, vybudovanie pracoviska pre kriminológiu a prevenciu, rozvoj výskumu v prevencii a medzinárodnej spolupráce. Patrí sem aj úloha vyškoliť koordinátorov či manažérov prevencie kriminality.
Kriminalita sa pácha vysoko organizovane a profesionálne, preto ani prevencia nemôže byť amatérska.
Kriminalita - ako súčasť sociálnej patológie - sprevádza spoločnosť od nepamäti a spoločnosť sa jej zrejme nikdy celkom nezbaví. Jej rast sa u nás spája s procesom demokratizácie spoločnosti, ktorý naštartovali spoločensko-politické zmeny v závere roka 1989. Ak nechceme budovať policajný štát, potom sa musíme naučiť s kriminalitou žiť. To však neznamená zmieriť sa s ňou, ale naučiť sa čeliť jej a eliminovať ju prostriedkami represie i prevencie.
Verím, že aj dnešný seminár prispeje k nášmu názorovému a akčnému zjednoteniu a bude podnetom pre rozvoj prevencie ako účinného nástroja kontroly kriminality.
 

Generačný čas: 11.7599964142ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)