Väzni
Skôr, ako začnem písať o väzňoch, vysvetlím jednu vec. Väčšina z Vás už asi počula, keď niekto
hovorí o väzňoch, že sú to "Mukli". Táto prezývka vznikla ešte za bývalého Československa, za
čias socializmu, keď dávali väzňom robiť tie najhoršie roboty, kde nikto nedbal o stratu ich zdravia,
prípadne života, atď. No a slovo MUKL znamenalo skratku českých slov Muž Určen K Likvidaci.
Dnes ešte síce prezývka pretrváva, ale väzni už majú svoje práva, takže nie sú ohrození na živote,
pokiaľ sa sami medzi sebou neohrozujú.
A tu sa dostávame k tomu, že väzenie býva väčšinou voči Vám také, aké si ho urobíte pokiaľ
máte na pamäti, že do väzby a väzenia sa dostávajú ľudia za porušovanie zákonov. Z toho dôvodu
je jasné, že niektorí z nich sú nebezpeční darebáci, ktorí aj po umiestnení do výkonu trestu sa
nepolepšia a robia naďalej zlo medzi spoluväzňami, formou rôznych intríg a zastrašovania, aby tak
dosiahli vlastný prospech v obohatení sa o cudzie veci, ktoré získajú od slabších spoluväzňov a aby
si takýmto primitívnym spôsobom dokázali, že niečo "znamenajú", že sú silní...
Preto voči ním musíte byť veľmi ostražití a nesmiete si ich zo začiatku "pripustiť k telu", čo hneď
objasním.
Ale najprv chcem spomenúť jednu zaujímavosť. Sedel som s mnohými väzňami /bolo ich približne
tisíc päťsto/ a paradox je v tom, že tí, ktorí sedeli za veľké vydieračky - ľudia z tzv. podsvetia
alebo ľudia, sediaci za veľké ozbrojené lúpeže, za veľké podvody, ale aj za vraždy, takmer nikdy
nespravili nič zlé alebo zákerné spoluväzňom, čiže správali sa len seriózne. Tu sa odzrkadľuje to,
že títo ľudia mali na slobode svoj majetok, dom, byt, autá a hotovosť, mali svoje postavenie, hrdosť
a z toho dôvodu sa nikdy neznížili k tomu, aby niekomu zo spoluväzňov ubližovali. Ale ako som
uviedol sú aj iní väzni.
Zlé skúsenosti som mal s drogovo závislými alebo s tými, ktorí vyrastali v polepšovni, čiže boli
duševne nevyspelí. Keď sa ocitnete v takom prostredí, je dôležité si ich držať všetkých, obrazne
povedané, od tela, až pokiaľ ich dobre spoznáte, aby ste ich vedeli rozlíšiť, ktorí sú tí normálni
a ktorí zlí, čo vždy trvá niekoľko mesiacov. Mnohí z tých zlých sú takí “hajzly“, že vycítia Vašu
slabosť, strach alebo Vašu prehnanú dobrotu /niektorí narkomani, alkoholici, bezdomovci...,
ktorí prídu do väzenia najviac tak 60 kiloví, po čase vo väzení priberú 20 až 30 kíl a tým získajú
sebavedomie/, začnú sa nad Vás vyvyšovať a dovoľovať si k Vám čokoľvek, aby si tak ukojili
svoje "ego" a komplexy ! / Česť výnimkám /. Aby ste to zastavili, tak či už ste fyzicky slabší a
netrúfate si na nich alebo ste silnejší, ale nechcete si urobiť problémy tým, že sa pobijete, tak ich
jednoducho treba hneď udať dozorcovi. Ale takému dozorcovi, o ktorom viete, že takéto veci
mu nie sú ľahostajné alebo akýmkoľvek podobným ráznym riešením to musíte ihneď zastaviť,
pretože v tých nebezpečnejších väzniciach to môže prerásť nie len do fyzických útokov, ale aj
do znásilnenia /čo sa mne vďaka Pánu Bohu nestalo:)/. Samozrejme záleží na tom, v akej väznici
sa nachádzate, lebo tie najhoršie veci hrozia len v tých najťažších väzniciach, kde sú recidivisti
alebo brutálni zločinci - Ilava, Leopoldov... Avšak aj v takýchto väzniciach to býva aspoň z časti
roztriedené, že tí najhorší sú s najhoršími na oddelenom oddieli a tí bezproblémoví sú medzi menej
problémovými väzňami na inom oddieli.
Pokiaľ viem, tak v Leopoldove sú aj väzni s najvyšším stupňom stráženia s nízkymi trestami a
preto majú voľný pohyb, dobrú prácu a rôzne záujmové krúžky, na ktorých sa vzdelávajú, takže s
tými nebezpečnými magormi sa ani nestretnú, sú vlastne od nich izolovaní. Dokonca je tam ako
v jedinej väznici na Slovensku školiace stredisko, v ktorom si vybraní väzni môžu urobiť strednú
elektrotechnickú školu.
K tým negatívnym veciam je ešte dôležité dodať, že vo väzení sa mnohokrát stáva, že ste s
niekym dennodenne, myslíte si, že ho perfektne poznáte a že je to Váš kamarát, ale po niekoľkých
mesiacoch Vám ten človek urobí taký podraz, ako keby bol Váš najväčší nepriateľ a Vy ani
nemusíte pochopiť prečo sa tak stalo. Osobne si myslím, že je to preto, lebo mnohí z týchto ľudí na
slobode nič nemali, alebo väčšiu časť svojho života strávili vo väzení a preto buď Vám urobia niečo
zlé zo závisti alebo nemajú žiadne morálne hodnoty, ako napríklad priteľstvo, dôvera a podobne.
Keď hovorím, že niektorí na slobode nič nemali, tak to platí doslovne. Dokonca som stretol
aj takých, akých vidíte v TV novinách, napr. neprispôsobiví občania, ktorí žijú v rozbitých
dreveniciach, popri ktorých vedú len zablatené rozbité cestičky a na toaletu chodia do lesa alebo v
lepšom prípade do latríny, takže splachovací záchod videli po prvýkrát vo väzení.
Je smutné, čo teraz napíšem, ale stretol som aj takých, ktorí mi povedali, že vo väzení im je lepšie
ako na slobode, lebo vo väzení majú teplo, trikrát denne stravu, televízor a iné veci, o ktorých
vonku len snívali.
Ja sa nad nikoho nepovyšujem, ale teraz si skúste predstaviť, o čom sa môžete asi tak s nimi
rozprávať...
Potom je ďalší druh väzňov, ktorí sú vypočítaví. Prvú polovicu trestu som nebol v žiadnej funkcii,
čiže som bol pre iných "nepotrebný", nezaujímavý. No a keď som druhú polovicu získal postavenie
a moje slovo malo nejakú "váhu" u dozorcov, tak veľa z tých vypočítavých väzňov sa začali
správať ku mne kamarátsky a podlízavo, aby prostredníctvom mňa dosiahli u dozorcov, čo chceli.
No a keď im v niečom nevyhoviete, tak vznikajú konflikty alebo v horšom prípade intrigy.
Konflikt je lepší ako intriga, lebo sa pobijete a tým to skončí... Ale keď na Vás niekto spraví intrigu,
že Vám napríklad podstrčí do skrinky niečo čo je vo väznici zakázané /napr. nožík, pílku, väčšie
množstvo liekov na spanie, atď./, tak ste za to potrestaný a strácate možnosť podmienečného
prepustenia, čo môže byť od niekoľko mesiacov až po niekoľko rokov !!
To sú situácie, keď mozog musí pracovať na plné obrátky, aby ste s každým vyšli za dobre, "aby
zostal aj baran celý a aj vlk sýty". Veľká záťaž na psychiku.
Samozrejme, že je to v každom prípade individuálne, ale žiaľ viackrát som sa s tým stretol tak, ako
som napísal.
Aby človek toto všetko prekonal a zostal normálny, tak je dôležité, aby sa tam niečomu intenzívne
venoval. Niečomu, čo ho pohltí a tak zabudne na tamojší život.
Drvivá väčšina väzňov hrá karty alebo kocky, čím síce zabijú nudu, ale osobnosť sa im z toho
veľmi nerozvinie. Už o niečom inom je to, keď chalani hrajú šachy alebo lúštia ťažké krížovky a
rébusy. Avšak podľa mojich skúseností je najlepšie mať nejaký koníček. Mne najviac pomohlo, keď
som začal maľovať obrazy, hoci nikdy predtým som k tomu nemal ani najmenší vzťah a nevedel
som nakresliť ani "čiarku". Dostala sa mi tam do rúk perfektná kniha "Smäd po živote" – román,
opisujúci detailne životopis van Gogha, ktorý si za svojho života užil skôr len to najhoršie a zomrel
ako chudobný, hoci dnes sa jeho obrazy predávajú za desiatky miliónov dolárov.
A ešte som mal šťastie v roku 2006 v Ružomberku na dve psychologičky, ktoré sa zaujímali o
umenie a ony, zodpovedné za mňa ako za väzňa, mi veľa v tomto smere pomohli a podporili ma, za
čo som im veľmi vďačný.
Pokiaľ ide o mňa, tak nechcem tvrdiť, že pekne maľujem, ale mnohým ľudom sa moje obrazy
páčia. Visia už v niekoľkých bytoch, domoch a niektoré si môžete pozrieť aj na tejto webstránke,
pod odkazom "Olejomaľby". Niektoré som už predal, niektoré daroval a niektoré predávam.
Pokiaľ ide o iných väzňov, tak chcem dodať, že sa nájdu vo väzení aj skutoční umelci, o čom
svedčia rôzne výstavy, na ktorých títo šikovní ľudia vystavujú nielen svoje obrazy, ale aj iné ručne
vyrobené pekné výrobky.
Len tak pre zaujímavosť som sem pridal aspoň nejaké články :
Tvorba väzňov na výstave :
Banská Bystrica 7.januára (TASR) - Pod názvom čo je v nás II otvorili dnes v Stredoslovenskom
múzeu v Banskej Bystrici výstavu výtvarných a remeselných prác odsúdených z
nápravnovýchovného ústavu v tomto meste. Obsahuje viac než 80 malieb, kresieb a trojrozmerných
výrobkov z dreva a ďalších materiálov od vyše 20 autorov. Medzi výtvarnými prácami dominujú
perokresby, olejomaľby a drevoryty. Okrem nich svoju zručnosť väzni preukázali odliatkami zo
sadry, vosku a olova.
Zaujímavé sú aj napríklad šachové figúrky z chleba, kostolík z drevených špajlí, vyrezávané
valašky, vybíjaný jánošíkovský opasok a bačovský črpák. Časť expozície tvoria drevené výrobky,
ktoré odsúdení vyrábajú v pracovnom čase. Ide najmä o záhradný nábytok, debny, rôzne druhy
regálov a stoličiek. Výstava v Thurzovom dome potrvá do konca januára. Nepriamo nadväzuje na
prezentáciu záujmovej tvorby väzňov, ktorú po prvý raz verejnosti ponúkli pred dvoma rokmi, pri
príležitosti Roku tolerancie. Jozef Habočík fa
článok II. :
19.12.2008 Sabinovskí väzni vyrobili pre choré deti hojdacích koníkov
2008-12-19 | Slovensko
PREŠOV 19. decembra (WEBNOVINY) – Odsúdení v sabinovskom väzení, ktoré patrí pod Ústav
na výkon väzby v Prešove, priniesli dnes do materskej školy na Pediatrické oddelenie Fakultnej
nemocnice Jána Adama Reimana v Prešove pät drevených hojdacích koníkov. Je to dar väzňov
chorým deťom, ktoré budú tráviť vianočné sviatky v nemocnici. Neskôr ich využijú iné deti, ktoré
sa dostanú pre chorobu do nemocnice. Drevené hračky vyrobili väzni v modelárskom krúžku, kde
pracuje šesť odsúdených. Pri odovzdávaní daru povedal vedúci Oddelenia výkonu trestu Milan
Folta, že väzni v tomto krúžku sa rozhodli hračky venovať deťom preto, lebo sú tiež otcami.
Prešovská nemocnica je najbližšou v okolí, takže voľba bola jednoznačná. Kapacita lôžok na
prešovskej pediatrii je 75 postelí, takmer pravidelne je vyťažená na maximum. Aj počas Vianoc
bude obsadená na 90 %, uviedol z dlhoročnej skúsenosti primár oddelenia Ján Koval. Deti detského
oddelenia prešovskej nemocnice sa potešili z piatich hojdacích koníkov, ktoré pre nich vyrobili
odsúdení, odpykávajúci si trest v zariadení na výkon väzby v Sabinove a dnes ich im slávnostne
odovzdali. Autor: Marián Angelovič Väznica v Sabinove je zaradená do skupiny B a C s pevným
typom stráženia. Svoj trest si tu odpykáva 315 odsúdených mužov. Na svatky pôjde domov iba
šesť z nich. Balíky a návštevy budú ako zvyčajne, žiadne mimoriadne výhody na sviatky nebudú.
Podla Foltu väzni sa budú môcť zúčastniť na bohoslužbe 24. decembra ráno a na Štefana. Vianočné
obrady bude slúžiť v pastoračnej miestnosti ich duchovný Štefan Blanár. V televízii budú môcť
sledovať polnočnú omšu. SITA
A takýchto akcií bolo už mnoho, ba dokonca býva raz ročne v Poľsku Európska výstava obrazov,
ktoré namaľovali väzni. Ja som tiež na nej mohol vystaviť tri svoje obrazy vďaka môjmu
vtedajšiemu pedagógovi pánovi mjr. Režnákovi.
Čiže toto sú veci, ktorými chcem aspoň stručne poradiť, že vo väzení sa život nekončí, ale pri
pozbieraní všetkých Vašich síl môžete nájsť v sebe skryté rezervy a nový zmysel alebo talent na
veľa vecí, o ktorých ste ani len netušili.
Tak aspoň toľko zatiaľ.
Inak si ešte môžete na tejto web stránke pozrieť aký režim a predpisy vo väzení momentálne
platia, čo Vás dostane do detailnejšieho pohľadu na tamojší život...