Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Východiská pre zníženie počtov väzňov

 Východiská pre zníženie počtov väznených osôb

1. Úvod

1.1 Všeobecné východiská

Slovenské väzenstvo trpí predovšetkým v posledných rokoch drastickým zhoršením rámcových podmienok. Narastajúce počty väznených osôb a krátenie rozpočtu viedli k problémom so zaistením kvality výkonu trestu orientovaného na resocializáciu. Tieto obmedzenia a z toho vyplývajúca nedostatočná príprava na prepustenie však ohrozujú nielen dodržiavanie štandardu ľudských práv, ale aj princípy úspešného vykonávania resocializácie a zaistenia bezpečnosti občanov Slovenskej republiky pred páchateľmi trestných činov.

Naplnenosť väzenských zariadení má rozličné  príčiny, ktoré sú komplexné popísané v Koncepcii väzenstva na roky 2011 až 2020.

 

1.2 Východisková situácia

Na zníženie počtov väznených osôb je nutné definovať základné východisko, ktorého podkladom je poznatok, že krátke tresty odňatia slobody pretrhajú sociálne väzby a tým zhoršujú špeciálno-preventívne prognózy väznenej osoby. Práve tak v prípade dlhodobých trestov si odsúdený zvykne na život vo väzenskom zariadení, preto je potrebné opätovné začlenenie do života a prevzatie vlastnej zodpovednosti odsúdeného.

Opatrenia na vytvorenie zákonných predpokladov na zníženie počtov väznených osôb nadobudli v rámci zmien trestného práva v Slovenskej republike účinnosť 01.01.2006. Z hľadiska snahy o zníženie počtov väznených osôb ako hlavné možno definovať „Trest domáceho väzenia“ a „Trest povinnej práce“. Reálna aplikačná prax týchto alternatív pre trest odňatia slobody nás oprávňuje konštatovať, že nepriniesla očakávaný efekt a neznížila počet väznených osôb. Za obdobie od účinnosti Trestného zákona, t.j. 5 rokov, bol trest domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona uložený 169 osobám. K 01. 02. 2011 sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzalo 1050 osôb, spĺňajúcich formálne kritérium – dĺžka trestu do 12 mesiacov. Z uvedeného počtu bolo prvotrestaných s dĺžkou trestu odňatia slobody do 6 mesiacov 196 osôb a do 12 mesiacov ďalších 263 osôb. Čo je v súčasnosti jeden menší ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Cieľom týchto konštatovaní nie je zaoberanie sa nízkym využívaním tejto alternatívy nositeľmi rozhodnutí, ale nastavenie konkrétnych opatrení na zefektívnenie existujúceho systému výkonu alternatívnych trestov a definovanie ďalších možností.

Obe uvádzané alternatívy majú za cieľ podporovať znovuzačlenenie odsúdených osôb do spoločnosti so zreteľom na účel týchto trestov stanovených trestným kódexom: „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“ Týmto alternatívami sú podporované opatrenia, ktoré sú vhodnejšie v porovnaní s vykonaním celého trestu odňatia slobody. Je potrebné viac zohľadňovať individuálnu situáciu odsúdeného prostredníctvom doplnkových opatrení, napr. postpenitenciárnou starostlivosťou. Takto dosiahnuté prípadné odľahčenie počtov nie je samoúčelné, ale umožňuje zákonný, moderný, resocializačne orientovaný výkon trestu.

 

1.3 Medzinárodný prehľad

Od polovice 80. rokov sa elektronické puto na nohu a s tým spojené „domáce väzenie“ používa v Severnej Amerike a Austrálii; od polovice 90. rokov postupne aj v Európe. Po Švédsku, Holandsku, Belgicku a Anglicku/Walese existujú od konca 90. rokov predovšetkým projektové štúdie aj v Nemecku a Švajčiarsku. Okruhy použitia sú veľmi odlišné. Existujú modely, ktoré sú obmedzené na isté skupiny páchateľov, súdne sankčné modely vo forme modelov predných a zadných dverí, pri ktorých rozhodnutie prináleží riaditeľstvu väzníc alebo súdom a elektronická kontrola nahrádza krátkodobé tresty alebo je nariaďovaná v súvislosti s podmienečným prepustením. Prevažuje technika pevnej siete, kedy je doma nainštalovaná základná stanica, ktorá monitoruje výlučne pobyt kontrolovanej osoby v mieste bydliska.

V Rakúsku bol realizovaný v rokoch 2006 až 2007 pokusný model s rozhodovacou kompetenciou súdu v rámci podmienečného prepustenia s použitím GPS techniky, ktorý bol však ukončený bez akýchkoľvek plánov do budúcnosti. Hlavnými problémami bolo nízke využívanie tejto novej možnosti nositeľmi rozhodnutia – súdmi. Niekedy sa právna úprava považovala za nedostatočnú a drahá satelitná technika, ktorá nebola schopná dodržať predpísané podmienky, bola veľmi náchylná k poruchám. Sociálni pracovníci a účastníci (kontrolované osoby) však hodnotili skúsenosti s týmto pokusným modelom veľmi pozitívne. V neposlednom rade na základe malého počtu prípadov nepostačovali pozitívne výsledky tohto modelu ako potvrdenie toho, že sa dosiahli ciele projektu.

 

2. Návrh opatrení na zníženie počtov väznených osôb

2.1. Domáce väzenie s kontrolou technickými prostriedkami

Uvedený návrh vychádza z platného Trestného zákona a Trestného poriadku, kde má súd kompetenciu nariadiť odsúdenému trest domáceho väzenia s kontrolu technickými prostriedkami. V tejto súvislosti však nie je legitímne určený subjekt na správu technických prostriedkov kontroly odsúdeného, ktorý by realizoval kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia nariadeného predsedom senátu.

Zbor má fyzickú silu spravovať tieto technické prostriedky a vykonávať elektronickú kontrolu pohybu osoby, preto sa ako vhodné javí v súčasnej novelizácii zákona č. 4/2001 o Zbore väzenskej a justičnej stráže doplniť túto úlohu do pôsobnosti zboru a následne vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky špecifikovať jej výkon pre zbor a probačného a mediačného úradníka.

Po splnení týchto legislatívnych podmienok bude možné predpokladať, že súdy získajú väčšiu istotu, že výkon trestu domáceho väzenia bude plniť svoj účel a následne bude ukladaný vo väčšej miere.

 

2.2. Zmiernenie výkonu trestu odňatia slobody formou Elektronicky monitorovaného domáceho výkonu

Uvedený návrh predpokladá novelizáciu zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, ktorý je v legislatívnom pláne vlády v roku 2011.

Základným rozdielom oproti bodu 2.1. je, že v skutočnosti sa jedná o zmiernenie nariadeného výkonu trestu odňatia slobody, o ktorom by rozhodoval riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Možnosť takéhoto zmiernenia by bola možná u odsúdených, ktorí by spĺňali vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky stanovené jednoznačné kritériá.

Pozitívami v tomto modeli sú:

  • väčší časový priestor na rozhodnutie pre nositeľa rozhodnutia,

  • možnosť jednoznačného definovania kritérií pre schválenie takéhoto zmiernenia,

  • zapojenie viacerých relevantných subjektov pri posudzovaní rizík zmiernenia,

  • odbremenenie súdov v konaniach o porušení trestu domáceho väzenia podľa bodu 2.1.

Zbor navrhuje pre tento model kompetenciu na jeho prípravu a zavedenie do praxe komparáciou poznatkov z takto fungujúcich modelov vo vyspelom euroregióne.

 

2.3. Zavedenie elektronického monitorovania

Vo všeobecnosti je možné predpokladať, že vytvorením základov pre elektronické monitorovanie, bude možné v budúcnosti využiť jeho potenciál i u odsúdených, ktorí sú umiestňovaní do otvorených oddelení počas výkonu trestu odňatia slobody pri opustení ústavu, rovnako ako je možné predpokladať, že sa zmenší riziko pri udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo pri povolení opustenia ústavu pre odsúdených v uzavretých typoch ústavov.

Na základe poznatkov z okolitých krajín je elektronický monitoring použiteľný i pri podmienečnom prepustení odsúdených z výkonu trestu odňatia slobody, čo má v rozhodovacej praxi súdov výrazne pozitívny efekt pri zvažovaní rizika opätovného zlyhania a tieto poznatky nás oprávňujú predpokladať, že i v podmienkach Slovenskej republiky by zvýšili percento podmienečne prepustených osôb z výkonu trestu odňatia slobody.

 

3. Odhad nákladov na bežnú prevádzku

Zbor v súčasnosti pracuje na odhade nákladov potrebných na zavedenie elektronického monitoringu, preto uvádzame štúdiu vykonanú v Rakúsku pred zavedením tohto systému.

Zavedenie elektronickej kontroly do pravidelnej prevádzky by za podmienok modelového projektu, ktorý bol v roku 2009 realizovaný v Rakúsku, spôsobilo navýšenie nákladov o 26 Euro na deň (24 Euro na sociálnu starostlivosť Spolkom Neustart, 2 Euro na techniku podľa údajov firmy G4S Security Systems). Z toho by vyplynulo s prihliadnutím na prepočty potenciálu na odľahčenie stavov väznených osôb zo sprievodného výskumu pri 450 elektronicky kontrolovaných väzňoch za predpokladu doby pobytu 3 mesiace (112 miest vo výkone trestu za rok) náklady vo výške 1,062 mil. Euro ročne, pri 650 osobách (162 miest vo výkone trestu za rok) náklady vo výške 1,54 mil. Euro ročne.

 

Počet elektronicky monitorovaných osôb/3mesiace

Odľahčenie stavu väznených osôb/rok

Ušetrené náklady v €/rok

450

112

1,062 mil.

650

162

1,54 mil.

V súčasnosti sú v Rakúsku náklady na odsúdeného v štandardnom výkone trestu 89 Euro. Na Slovensku 33,82 Euro. Pri 112 - 162 miestach je to ročne 3.638.320 Euro – 5.262.570 Euro, ktoré pripadnú na náklady v Rakúsku, na Slovensku je to ročne 1.382.562 Euro – 1.999.777 Euro.

 

 

Náklady

Rakúsko

SR

štandardný výkon trestu

89 €/deň

33,82 €/deň

112 - 162 miest

3.638.320 €– 5.262.570 €/rok

1.382.562 € – 1.999.777 €/rok

Celkové náklady (vrátane réžie) na realizáciu sociálnej práce prepočítané na základe vykonaných činností v modelovom projekte činia na základe údajov Spolku Neustart v roku 2009 24 Euro na deň, v roku 2010 24,75 Euro na deň (nárast o 3,13%) a v roku 2011 25,62 Euro na deň (nárast o 6,73%).

 

Rakúsko

rok

náklady na realizáciu sociálnej práce

2009

2010

2011

24€/deň

24,75 €/deň(nárast o 3,13%)

25,62 €/deň(nárast o 6,73%)

 

Stanovený cieľ je zabezpečiť väzneným osobám varianty predných a zadných dverí starostlivosť a kontrolu vyhnutia sa recidíve, čiže je to široké spektrum činností, konkrétne:

  • šetrenie vhodnosti pre elektronický dohľad (bývanie, práca, opatrenie súhlasu dospelých spolubývajúcich, koordinácia so zamestnávateľom...),

  • minimálne raz týždenne osobné stretnutia za účelom podpory sociálneho pracovníka (intervencia v prípade krízy, dlhy, konfliktné správanie...), ako aj stanovenie týždenného plánu na ďalší týždeň a úvaha o predchádzajúcom týždni,

  • overenie technických hlásení o odchýlkach v rámci 24 hodín,

  • hlásenie protiprávneho správania, správy, koordinácia s ústavom a celá dokumentácia.

Zníženie počtu činností v sociálnej oblasti z dôvodu nákladov sa nejaví ako zmysluplné, pretože z výskumov vo Švajčiarsku a v USA je známe, že elektronický monitoring bez starostlivosti viedol k tendenčne vyššej miere recidívy.

Na základe hypotetických prepočtov je potrebné vychádzať z toho, že prostredníctvom narastajúceho využitia projektu je možné znížiť podiel pevných nákladov a tým dosiahnuť zníženie priemerných nákladov na osobu a deň.

Európske porovnanie nákladov v Nemecku, Švajčiarsku a Holandsku na základe príslušných zverejnených štúdií ukazuje jasnú úsporu nákladov (predovšetkým sa berie do úvahy porovnanie nákladov na výkon trestu namiesto úplných nákladov a žiadne marginálne náklady).

Z poverenia Hesenského ministerstva spravodlivosti vytvoril Max-Planck Institut pre zahraničné a medzinárodné trestné právo vo Freiburgu odhad nákladov, ktorý je k dispozícii od marca 2008. Predstavuje úplné náklady (starostlivosť, technika, iné) na elektronický dohľad so 43 Euro na deň pri celkovom využití oproti 95 Euro na deň vo výkone trestu. Ako ďalší efekt šetriaci náklady sa uvádza, že nariadením elektronického dohľadu sa uväznenie z priemerných 10,5 mesiaca skracuje na 5 mesiacov elektronického dohľadu.

V rozsiahlej hodnotiacej správe pre Spolkový úrad Zürich z roku 2003 sú úplné náklady (starostlivosť a technika, pričom prístroje aj softvér sa kúpi) na elektronický dohľad vo Švajčiarsku 78 švajčiarskych frankov na deň, pričom náklady na deň sú 133 švajčiarskych frankov v otvorenom oddelení a 203 švajčiarskych frankov v normálnom výkone trestu.

V Holandsku stojí elektronický dohľad 45 Euro. Tu je zároveň politickým cieľom väzenstva, aby všetky väznené osoby boli ubytovaní individuálne. Toto zlepšenie kvality sa dá jednoduchšie presadiť v kombinácii s nástrojom elektronického dohľadu.

Úžitkovú hodnotu nie je možné na rozdiel od stránky nákladov presne vyčísliť, pretože národohospodárske činnosti sa pri prepočtoch nákladov finančne nevyčíslujú. S novou formou výkonu trestu je spojený rad úžitkových elementov, ako napr. zamedzenie dezintegračných vedľajších vplyvov, udržanie zamestnania a vzťahov k sociálnemu prostrediu, ako aj skrátenie dĺžky uväznenia skorším podmienečným prepustením.

 

4. Predpokladaný dopad

Zbor predpokladá, že zavedením elektronického monitoringu sa docieli stabilizácia vývoja počtov väznených osôb a to nie len ukladaním väčšieho počtu trestu domáceho väzenia a zmienením výkonu trestu odňatia slobody elektronicky monitorovaným domácim výkonom, ale aj z dôvodu predpokladaného nárastu podmienečne prepustených väznených osôb.

Rovnako zásadne predpokladáme pozitívny dopad na napĺňanie účelu výkonu trestu odňatia slobody z hľadiska vytvorenia vhodnejších predpokladov pre väznené osoby na riadne začlenenie sa do občianskeho života nenarušením sociálnych väzieb, resp. ich intenzívnym rozvojom a upevňovaním pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody.  

Ako sprievodný, no významný efekt výkonu trestu v domácom prostredí sú nižšie náklady na osobu a deň, odhadom o 10 €, oproti denným nákladom na osobu a deň v objektoch zboru.

 

Generačný čas: 8.0738067627ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)