Penzión & Restaurant Mária
TOPlist

Zákon o väzbe

Novela zákona o výkone väzby
Dna 1. mája 2008 nadobudol úcinnost zákon c. 127/2008 Z. z., ktorým bola vykonaná novelizácia zákona o výkone väzby. Bulletin ULC Carnogurský PRO BONO Vás podrobnejšie oboznámi so zmenami, ktoré novela zákona o výkone väzby priniesla v súvislosti s rozšírením obmedzení práv obvineného, v úprave disciplinárneho konania ci v úprave niektorých financných náležitostí obvineného.
Dna 1. mája 2008 nadobudol úcinnost zákon c. 127/2008 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon c. 221/2006 Z. z. o výkone väzby (dalej v texte len „novela zákona o výkone väzby" alebo len „novela").

V novom ustanovení § 2a zákona o výkone väzby sa urcuje okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je obvinený obmedzený, alebo ktoré nemôže uplatnovat, do ktorého patria niektoré ústavné práva, najmä právo na nedotknutelnost osoby a jej súkromia, sloboda pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej volby povolania. Obvinený pocas výkonu väzby nemá aj niektoré dalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu vzhladom na charakter inštitútu väzby uplatnit, obvinený napríklad nemá právo na štrajk, právo zakladat politické strany, politické hnutia, odborové organizácie a právo združovat sa v nich, právo slobodne si vybrat lekára a zdravotnícke zariadenie.

Novelou sa dalej urcuje, že príslušník Zboru väzenskej a justicnej stráže SR (dalej v texte len „ZVaJS SR") predvádza obvineného v ústave pred orgán cinný v trestnom konaní, súd, obhajcu osoby a orgány uvedené v § 59 a 60 zákona o výkone väzby a pred probacného a mediacného úradníka v pracovných dnoch len v case medzi 7.00 hod. a 18.00 hod. a v sobotu v case medzi 7.00 hod. a 15.00 hod. na základe ich predchádzajúcej žiadosti. Pred iné orgány alebo osoby možno obvineného predviest len po predchádzajúcom súhlase orgánu cinného v trestnom konaní alebo súdu, ak v zákone o výkone väzby nie je stanovené inak. Žiadost o predvedenie obvineného na den pracovného pokoja a vo sviatok dorucí oprávnený orgán riaditelovi ústavu najneskôr do 12.00 hod. predchádzajúceho pracovného dna. Novela dalej upresnila, že príslušným orgánom cinným v trestnom konaní alebo súdom vydávajúcim súhlas na predvedenie obvineného pred iné orgány alebo osoby a predvedenie mimo ústav sa rozumie v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie alebo prokurátor, ktorý vo veci koná a po podaní obžaloby predseda senátu alebo samosudca, ktorý vo veci koná.

Novela zákona o výkone väzby (obdobne ako novela zákona o výkone trestu odnatia slobody) spresnuje úpravu týkajúcu sa dekompenzacnej cely, pricom uvedený pojem nahrádza pojmom kompenzacná miestnost. Obvinený sa do tejto miestnosti umiestni len na nevyhnutne potrebný cas, a to za úcelom kompenzácie stavu nekontrolovaného správania, pokial neskoncia prejavy takéhoto správania. Nejedná sa teda o miestnost urcenú na ubytovanie obvineného a jej interiér musí byt stavebne riešený bez akýchkolvek ostrých hrán a výcnelkov, pricom kompenzacná miestnost musí splnat aj požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie.

Novela spresnuje povinnost lekára informovat riaditela ústavu o vážnom ochorení alebo zranení obvineného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie, rovnakým spôsobom ako pri inštitúte výkonu trestu, pricom riaditel ústavu po novom informuje o skutocnostiach týkajúcich sa vážneho ochorenia alebo zranenia obvineného osoby, ktoré majú právo byt informované o zdravotnom stave obvineného až na základe ich podnetu a nie automaticky.

V oblasti korešpondencie novela spresnila pravidlá týkajúce sa korešpondencie, v zmysle ktorých má obvinený právo prijímat a na vlastné náklady odosielat korešpondenciu bez obmedzenia, ak zákon o výkone väzby neustanovuje inak. Novela zákona o výkone väzby obdobne ako novela zákona o výkone trestu odnatia slobody zakotvila, že povolená hmotnost a rozmery korešpondencie sú urcené v zmysle podmienok platných pre poštové službyupravených zákonom c. 507/2001 Z. z.o poštových službách v znení neskorších predpisov. V úprave prijímania balíkov prináša novela rozšírenie obmedzení obvineného. V balíku adresovanému obvinenému zakazuje zasielat (okrem iného) aj akékolvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovat za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu (ktorým je zákon o potravinách), alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stat, cigarety, tabak a iné tabakové výrobky a akékolvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení, alebo boli technologicky spracované akýmkolvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, napríklad zaváraním v sklenených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne. Ak balík obsahuje niektorú z vyššie zakázaných vecí a taká vec sa vracia odosielatelovi prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podla podmienok platných pre poštové služby upravených zákonom c. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

Novela zákona o výkone väzby prináša spresnenia aj v úprave používania telefónu obvineným. Obvinený má právo telefonovat dvakrát za mesiac v prítomnosti príslušníka ZVaJS SR v rozsahu 15 minút a v case urcenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave, pricom sa vyžaduje predchádzajúci súhlas orgánu cinného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže pri udelení súhlasu vyhradit svoju prítomnost pri telefonovaní. Uvedená úprava neplatí pre telefonovanie obvineného s obhajcom, s ktorým obvinený môže telefonovat aj castejšie ako dvakrát za mesiac. Obvinený môže telefonovat obhajcovi a najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne císlo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. ZVaJS SR je oprávnený elektronicky zaznamenávat údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovat len údaje o volaných telefónnych císlach, case, dlžke hovoru a pretelefonovanej financnej ciastke. Orgán cinný v trestnom konaní alebo súd môže v odôvodnených prípadoch povolit obvinenému telefonovat aj s inou osobou, alebo v inom, ako ústavným poriadkom vyhradenom case.

Novelou sa upravuje, že obvinený nie je oprávnený volne disponovat s penažnými prostriedkami, ak orgán cinný v trestnom konaní alebo súd pri vzatí obvineného do výkonu väzby alebo pocas jej trvania vydal príkaz na zaistenie penažných prostriedkov v slovenskej mene, cudzej mene alebo cenín. V takom prípade ústav penažné prostriedky prevezme a eviduje na konte obvineného, avšak obvinený môže s nimi nakladat až po predchádzajúcom písomnom súhlase orgánu cinného v trestnom konaní alebo súdu. Ak orgán cinný v trestnom konaní alebo súdpri vzatí obvineného do výkonu väzby alebo pocas jej trvania príkaz na zaistenie penažných prostriedkov alebo cenín nevydá, má sa za to, že tieto nepochádzajú z trestnej cinnosti a obvinený môže s takýmito penažnými prostriedkami nakladat. Novelou sa doplna právna úprava obsiahnutá v zákone o výkone väzby o ustanovenia umožnujúce cudzincom nakupovat v predajni v ústave, pricom nákup v predajni v ústave sa im umožnuje, ak cudzinec má na konte v evidencii ústavu viac penažných prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného v dobe prepustenia z výkonu väzby do miesta jeho pobytu v SR, ak také nie je, do najbližšieho sídla zastupitelského úradu štátu, držitelom cestovného dokladu ktorého cudzinec je, a ak ide o cudzinca bez štátneho obcianstva, po hranicu v mieste opustenia SR. Novela zákona o výkone väzby obmedzuje možnost používania financných prostriedkov obvineného tak, aby obvinený mohol penažné prostriedky úctované a evidované na jeho konte použit len na nákup základných potrieb osobnej hygieny, potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohladávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnút na základe zdravotného poistenia bezplatne a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a ak obvinený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného cerpania penažných prostriedkov, na pohladávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu a na pohladávky ostatných oprávnených fyzických osôb alebo právnických osôb evidovaných v ústave.

Povinnosti obvineného sa novelou rozšírili o povinnost obvineného dodržiavat opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpecnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, a tiež o povinnost obvineného pri výkone práce používat predpísané ochranné pracovné prostriedky.

Novela zákona o výkone väzby ukladá obvinenému aj dalšiu novú povinnost nosit preukaz. Definuje preukaz obvineného, ktorý je urcený na identifikáciu obvineného, reguláciu jeho pohybu a uplatnenie niektorých práv obvineného, najmä telefonovania a nákupu potravín a vecí osobnej potreby. Pre tieto úcely musí preukaz obsahovat základné identifikacné znaky obvineného (fotografiu, meno, priezvisko, základné císlo a ciarový kód obvineného).

Novelou sa dalej ustanovuje, že okrem pracovnej odmeny obvineného je ZVaJS SR oprávnený vykonávat, vykazovat a odvádzat zrážky aj z nemocenských dávok a úrazových dávok, ktoré doterajšia právna úprava neumožnovala. Ak obvinený, voci ktorému bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do výkonu väzby, postupuje sa podla Obcianskeho súdneho poriadku (konkrétne podla jeho ustanovení § 293 až 295), pricom za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojit pohladávku. V prípade premiestnenia obvineného do iného ústavu, tento ústav preberie výkon rozhodnutia zrážkami z jeho pracovnej odmeny, pricom premiestnenie obvineného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platitela mzdy (napríklad v zmysle § 293 až 296 Obcianskeho súdneho poriadku).

Zakotvením explicitnej úpravy novela zákona o výkone väzby spresnuje, že o umiestnení obvineného do zmierneného režimu rozhoduje riaditel ústavu alebo ním poverený príslušník ZVaJS SR najneskôr najbližší pracovný den po prijatí obvineného do výkonu väzby. V súvislosti so zaradovaním obvineného do práce novela podrobnejšie ustanovuje, že obvinený nesmie byt školený na práce s výbušninami, strelnými zbranami, strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávat práce s výbušninami, strelnými zbranami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpecnými látkami môže obvinený pracovat iba vo výnimocnom prípade pod dohladom príslušníka alebo zamestnanca ZVaJS SR.

Pri disciplinárnom konaní novela prináša ciastocné upustenie od postupu podla Správneho poriadku a konanie upravuje tak, aby bol tento postup efektívnejší a co najmenej administratívne nárocný. Novela aj po zmenách v ustanovení § 40 zákona o výkone väzby urcuje, že právo ukladat disciplinárny trest má v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci vedúci oddelenia výkonu väzby a samostatný referent režimu, pricom o zhabaní veci rozhoduje vedúci oddelenia výkonu väzby. O disciplinárnomprevineníobvinenéhosa po novom preduložením disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlacive. Zo záznamu musia byt zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä oznacenie miesta, casu, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o uložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu obvineného. Uloženie disciplinárneho trestu, jeho druh, dôvoda dátum uloženia sa zaznamená do osobnej karty obvineného. Novela nadalej vyžaduje, aby pred uložením disciplinárneho trestu boli objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina obvineného. Obvinenému sa pred uložením disciplinárneho trestu nadalej musí umožnit, aby sa k veci vyjadril, avšak po novom vyjadrenie obvineného sa uvedie na predpísanom tlacive a predloží obvinenému na podpis a ak obvinený vyjadrenie odmietne podpísat, príslušník ZVaJS SR uvedie túto skutocnostv prítomnosti tretej osoby na predpísanom tlacive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnost disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj obvineného k plneniu povinností. Disciplinárny trest možno obvinenému uložit do 30 dní odo dna, ked sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkolvek príslušník ZVaJS SR alebo zamestnanec ZVaJS SR v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dna jeho spáchania. Novela teda zakotvila miesto dvojrocnej objektívnej lehoty kratšiu, jednorocnú lehotu. Aj po novele možno obvinenému uložit za disciplinárne previnenie len jeden disciplinárny trest a toto obmedzenie neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci. Novela ustanovila i možnost previnenie obvineného riešit aj pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu, a to v prípade, ak disciplinárne previnenie nie je závažné, alebo ak sa obvinený takéhoto konania dopustil prvýkrát, v prípade tohto postupu príslušník ZVaJS SR urobí o pohovore záznam v osobnej karte obvineného a na predpísanom tlacive.

Novela v zákone o výkone väzby prináša okrem úpravy ustanovenia § 40 aj nové ustanovenia § 40a až 40f, ktoré sa taktiež týkajú disciplinárneho konania. V ustanovení § 40a zákona o výkone väzby novela demonštratívnym výpoctom ustanovuje, že v konaní o disciplinárnom previnení je dôkazným prostriedkom všetko, co môže prispiet k objasneniu skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka ZVaJS SR alebo zamestnanca ZVaJS SR, výpoved obvineného alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia byt oznacené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možno preverit. Ak je dôkazným prostriedkom výpoved svedka, uvedie sa strucný obsah výpovede s jeho vlastnorucným podpisom. Ak je to potrebné na objasnenie skutku, príslušník ZVaJS SR je oprávnený zaistit vec alebo listinu na nevyhnutne potrebnú dobu. Priznanie obvineného nezbavuje príslušníkov ZVaJS SR povinnosti preskúmat a dostupnými prostriedkami preverit všetky okolnosti skutku.

V zmysle nového ustanovenia § 40b zákona o výkone väzby sa uloženie disciplinárneho trestu vykoná rozhodnutím na predpísanom tlacive. Rozhodnutie sa oznámi ústnym vyhlásením rozhodnutia obvinenému a ak obvinený o to požiada, dorucí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia, pricom den dorucenia rozhodnutia je dnom jeho oznámenia. Obvinený potvrdí ústne vyhlásenie, alebo dorucenie písomne vyhotoveného rozhodnutia podpisom a ak to odmietne, príslušník ZVaJS SR, v prítomnosti tretej osoby, uvedie túto skutocnost na predpísanom tlacive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis (ide o rovnaký postup ako v prípade, ak obvinený odmietne podpísat vyjadrenie pred uložením disciplinárneho trestu). Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu možno v súlade s ustanovením § 40c až § 40e zákona o výkone väzby podat opravný prostriedok. Obvinený má právo do troch dní odo dna oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podat proti nemu stažnost. Odkladný úcinok má len stažnost proti disciplinárnemu trestu prepadnutia veci, a stažnost, pri ktorej tak ustanovuje osobitný predpis (napríklad § 70 Trestného poriadku). Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu prepadnutia veci a rozhodnutiu o zhabaní veci môže podat stažnost obvinený a osoba, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci priamo týka. O stažnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej podania najbližšie nadriadený toho, kto rozhodnutie napadnuté stažnostou vydal. Stažnost proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu možno podat písomne alebo ústne príslušníkovi ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil alebo jeho najbližšie nadriadenému. Ak bola stažnost podaná písomne, vyznací sa na nej dátum jej prevzatia. O stažnosti podanej ústne sa urobí záznam na predpísanom tlacive, v ktorom sa uvedú podstatné dôvody stažnosti a dátum podania.

Ak je stažnost proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podaná v lehote, príslušník ZVaJS SR, ktorý je oprávnený rozhodnút o stažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, je povinný preskúmat najmä, ci je preukázané, že sa disciplinárne previnenie stalo, ci ho spáchal obvinený, ci skutok je disciplinárnym previnením. Súcasne preskúma, ci nebola prekrocená disciplinárna právomoc príslušníka ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil. Príslušník ZVaJS SR, ktorý je oprávnený rozhodnút o stažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu (1) zamietne stažnost, ak bola podaná oneskorene, (2) zamietne stažnost, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia obvineným a jehozavinenie preukázané a uloženýdisciplinárny trest je úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho previnenia, (3) zmierni disciplinárny trest, ak je spáchanie disciplinárneho previnenia obvineným a jeho zavinenie preukázané, ale uložený disciplinárny trest je vzhladom k závažnosti spáchaného disciplinárneho previnenia neprimerane prísny, (4) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak neboli dostatocne objasnené všetky skutocnosti, ktoré sú pre uloženie disciplinárneho trestu významné, alebo ak sú doterajšie dôkazy pre rozhodnutie nedostatocné a vráti vec na opätovné disciplinárne konanie príslušníkovi ZVaJS SR, ktorý disciplinárny trest uložil. V dalšom konaní nemôže dôjst k zmene rozhodnutia v neprospech obvineného. Proti novému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu má obvinený právo podat stažnost, (5) zruší rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ak nie je preukázané, že sa obvinený disciplinárneho previnenia dopustil. Rozhodnutie o stažnosti proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu príslušník ZVaJS SR písomne odôvodní na predpísanom tlacive.

V novom ustanovení § 40f zákona o výkone väzby novela upravuje inštitút zapocítania disciplinárneho trestu. Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podla bodov (3) a (4) predchádzajúceho textu sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol aspon scasti vykonaný, zapocíta do novouloženého disciplinárneho trestu. Ak zapocítanie nie je možné, prihliadne sa na túto skutocnost pri stanovení druhu a výmery novoukladaného disciplinárneho trestu. Novela taktiež upravuje, že o odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník ZVaJS SR, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník ZVaJS SR s vyššou disciplinárnou právomocou, pricom záznam o upustení alebo odpustení sa vykoná do osobnej karty obvineného. Novelou sa vykonali zmeny aj v inštitúte zahladenia disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest sa zahladí, ak obvinený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. Ak bolo obvinenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno ich zahladit, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu, ak bol uložený.

Novelou sa urcujú zásady pre poskytovanie duchovných služieb pre obvinených a osobitne sa upravuje poskytovanie duchovných služieb obvineným v kolúznej väzbe, ktorým ich možno poskytnút len po predchádzajúcom súhlase orgánov cinných v trestnom konaní alebo súdu okrem prípadov, ak duchovnú službu poskytuje väzenský kaplán a duchovný ústavu vedie o poskytnutí duchovnej služby obvinenému v kolúznej väzbe evidenciu, ktorá sa na požiadanie poskytne príslušnému orgánu cinnému v trestnom konaní alebo sudcovi.

Novelou bola vypustená povinnost bezodkladne informovat o prijatí cudzinca do výkonu väzby konzulárny úrad štátu, ktorého je obvinený obcanom, ktorá vyplýva podla § 74 ods. 1 Trestného poriadku súdu (v prípravnom konaní sudcovi).

Ustanovuje sa, že ak obvinenému, ktorý nemá penažné prostriedky bola poskytnutá zdravotná starostlivost a z rozpoctu ústavu mu nebol poskytnutý nenávratný penažný príspevok, je povinný nahradit ju na základe rozhodnutia riaditela ústavu.

Novela dalej taxatívne urcuje prípady, kedy môže ústav a generálne riaditelstvo ZVaJS SR trvale upustit od vymáhania trov spojených s výkonom väzby a zvýšených trov výkonu väzby (napríklad, ak je zrejmé, že majetok obvineného nepostací ani na ciastocné uspokojenie pohladávky ci v prípade, ak k uspokojeniu pohladávky nemohlo dôjst ani vymáhaním od dedicov obvineného). Povinné trvalé upustenie od vymáhania týchto trov novela stanovuje pre prípad, ak sa pohladávka spojená s trovami výkonu väzby a zvýšenými trovami výkonu väzby premlcala a obvinený vzniesol námietku premlcania. Na trvalé upustenie od vymáhania pohladávky vyššej ako desatnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas MS SR. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohladávky spojenej s trovami výkonu väzby a zvýšenými trovami výkonu väzby musí obsahovat najmä právny dôvod vzniku pohladávky, výšku pohladávky a dôvody upustenia od vymáhania pohladávky, pricom toto rozhodnutie nie je preskúmatelné súdom. Obvinený sa o trvalom upustení od vymáhania pohladávky neupovedomuje. Právo vymáhat pohladávky na základe rozhodnutí o trovách výkonu väzby, zvýšených trovách výkonu väzby a sume urcenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu sa premlcí po troch rokoch po uplynutí lehoty urcenej na splnenie uloženej povinnosti.

Novela spresnuje a doplna aj splnomocnovacie ustanovenia, v zmysle ktorých je MS SR splnomocnené na úpravu podrobností taxatívne vymenovaných v § 66 zákona o výkone väzby (napríklad na úpravu podrobností o nosení preukazu obvineného, o zrážkach z pracovnej odmeny a poradí zrážok u obvineného, o urcení trov výkonu väzby, o urcení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu, ale aj o urcení výšky a zrážkach na úhradu zvýšených trov výkonu väzby u obvineného.

LEGISLATÍVA

Efektívnejší a najmä rýchlejší postih
Rekodifikácia trestného práva u nás z pohladu ochrany osôb a majetku (2)

 

Schválením nového Trestného zákona a Trestného poriadku Národnou radou SR v máji 2005 sa završila niekolkorocná snaha o rekodifikáciu trestného práva na Slovensku. Nový Trestný zákon je publikovaný pod císlom 300/2005 Z. z., Trestný poriadok pod císlom 301/2005 Z. z. Oba zákony sú úcinné dnom 1. januára 2006. V minulom císle Verejnej správy priblížil Prof. JUDr. Jaroslav IVOR, CSc., niektoré najdôležitejšie zmeny v prvom z uvedených zákonov, v dnešnom císle tak robí pokial ide o obsah druhého zákona – Trestného poriadku.

 

Nová úprava Trestného poriadku reagujúc na aktuálny vývoj kriminality a skúsenosti trestnoprocesnej praxe prináša oproti doterajšiemu stavu viacero koncepcných, systémových a štrukturálnych zmien, ktorých cielom je garantovat efektívnejší a najmä rýchlejší trestnoprávny postih.

Štrukturálne zmeny možno vidiet v novom vymedzení kompetencií medzi orgánmi cinnými v trestnom konaní, za ktoré sa už považujú len policajt a prokurátor. Súd sa považuje za nezávislý a nestranný orgán, ktorý bude meritórne rozhodovat vo veci.

Významné zmeny prináša nový Trestný poriadok do oblasti výkonu trestného súdnictva. Príslušnost na konanie všetkých trestných vecí v prvom stupni sa prenáša na okresné súdy, ako základné clánky súdnej sústavy. Toto pravidlo má jedinú výnimku, ked v prvom stupni rozhoduje Špeciálny súd. Jeho právomoc sa vztahuje jednak na trestné ciny taxatívne uvedených ústavných a verejných cinitelov, jednak na najzávažnejšie trestné ciny korupcie, organizovaného zlocinu a majetkové trestné ciny so škodou najmenej 200 miliónov Sk. Zachovávajú sa ingerencie súdu do prípravného konania, ktoré prinášajú aj inštitucionálnu zmenu. V prípravnom konaní bude mat osobitné postavenie tzv. sudca pre prípravné konanie. Jeho kompetencia je vymedzená pre rozhodovanie o zásahoch do základných práv a slobôd pred zacatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (odpocúvanie, vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov, domová prehliadka, väzba) a v iných prípadoch stanovených Trestným poriadkom.

 

Trvanie väzby

Obsahové a systémové zmeny prináša nový Trestný poriadok v oblasti zaistenia osôb a vecí pre úcely trestného konania. Zákon zdôraznuje princíp, že väzba nie je trest, ale len zaistovacie opatrenie odôvodnené záujmami plynulého a efektívneho trestného stíhania. Novým spôsobom sa rieši citlivá otázka trvania väzby. Opätovne sa deklaruje predovšetkým zásada, že väzba môže trvat len nevyhnutný cas. Maximálna doba trvania väzby však bude diferencovaná v závislosti od kvalifikácie (závažnosti) deliktu. Takto potom celková doba trvania väzby nesmie presiahnut 12 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre precin, 36 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zlocin a 48 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášt závažný zlocin. Významné je i ustanovenie, podla ktorého z celkovej dlžky väzby pripadne jedna polovica na konanie pred súdom. Znamená to teda, že ani v najzávažnejších prípadoch nesmie väzba v prípravnom konaní trvat dlhšie ako dva roky.

Dosial známe a praktizované spôsoby nahradenia väzby (záruka záujmového združenia obcanov, písomný slub obvineného a penažná záruka) sa rozširujú pre prípady útekovej a preventívnej väzby aj o dohlad probacného a mediacného úradníka nad obvineným. Zákon tiež novým spôsobom upravuje primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré môže uložit sudca pre prípravné konanie v prípadoch nahradenia väzby a ponechania obvineného na slobode (napríklad zákaz vycestovania do zahranicia, zákaz návštev urcených miest, povinnost odovzdat legálne držanú zbran, zákaz styku a urcenými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížit k urcitej osobe na vzdialenost menšiu ako pät metrov a tak dalej).

 

Zabezpecenie svedka

Okrem zadržania podozrivého a obvineného sa zavádza nový inštitút – zabezpecenie svedka. Ide o predvedenie a obmedzenie osobnej slobody svedka, ktorý nerešpektoval predvolanie na súd a úcinkom sa minulo aj predvedenie. Obmedzenie osobnej slobody svedka môže trvat len na cas nevyhnutný na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín.

Štandartné a dosial známe inštitúty zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie sa rozširujú o uchovanie a vydanie pocítacových údajov. Ustanovenie reaguje na dohovor Rady Európy o pocítacovej kriminalite z roku 2001 a umožnuje vydat príkaz na uchovanie a vydanie pocítacových dát pre úcely trestného konania na dobu najviac 90 dní, prípadne i dlhšie pri opakovanom príkaze.

Novým zaistovacím inštitútom je porovnávanie údajov v informacných systémoch. Obsahom tohto inštitútu bude predovšetkým vyhladávat informácie významné pre trestné konanie týkajúce sa fyzických osôb – možných páchatelov trestnej cinnosti ich pocítacovým porovnávaním so súbormi údajov nazhromaždených v informacných systémoch rôznych inštitúcií, pricom ide o subjekty, ktoré nie sú orgánmi cinnými v trestnom konaní. Môže íst o databázy poistovní, bankových a financných inštitúcií a podobne.

Trestnoprocesná úprava znaleckej cinnosti je sklbená s novým zákonom o znalcoch, tlmocníkoch a prekladateloch (Zákon c. 382/2004 Z. z.). Trestný poriadok prijíma osobitné ustanovenie o tzv. odborných konzultantoch, ktorí budú vystupovat spravidla ako odborní pracovníci ci poradcovia orgánov cinných v trestnom konaní alebo súdu, na základe rozhodnutia týchto subjektov. Nie je vylúcené, aby títo konzultanti podávali aj odborné vyjadrenia.

 

Priebeh trestného konania

Najzávažnejšie zmeny však prináša nový Trestný poriadok v súvislosti s priebehom trestného konania respektíve obsahom jeho jednotlivých štádií. Prioritnou úlohou prípravného konania zostáva zhromaždovat a vykonávat dôkazy v takom rozsahu, aby vec mohla byt predložená súdu, ktorý po vykonaní dôkazov v podmienkach kontradiktórnosti vynesie svoje rozhodnutie. V podmienkach kontradiktórneho konania by sa však malo pred súdom prerokovávat podstatne menej vecí ako doteraz. Prípravné konanie preto pripraví dostatocné množstvo podkladov aj pre tzv. mimosúdne vybavenie veci prokurátorom. Posilnenie postavenia prokurátora v novom Trestnom poriadku treba vidiet aj v tom, že všetky zásadné rozhodnutia proti osobám bude môct v prípravnom konaní robit len on.

Prípravné konanie je upravené v dvoch základných formách, ktorými sú vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie. Úplne novú formu prípravného konania prináša Trestný poriadok v podobe postupu, ktorý možno nazvat ako „osobitne skrátené vyšetrovanie“. Policajt pri tomto postupe osobu, ktorá bude zadržaná ako podozrivá pri páchaní precinu s trestnou sadzbou odnatia slobody neprevyšujúcou 3 roky alebo ak takáto osoba bude zaistená na úteku, odovzdá ihned spolu so spisom prokurátorovi. Tento, ak podá obžalobu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu. Na tento postup nadväzuje konanie pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý ak súhlasí s obžalobou, rozhodne vo veci ihned trestným rozkazom alebo vytýci termín hlavného pojednávania najneskôr do 15 pracovných dní od podania obžaloby. Podstatou tejto úpravy je rýchle a neformálne objasnenie a prerokovanie precinu za priaznivej dôkaznej situácie (t. z. páchatel je zadržaný pri cine alebo bezprostredne po jeho spáchaní na úteku).

V záujme zrýchlenia konania a zabezpecenia jednej zo základných zásad trestného konania sa výslovne stanovujú lehoty na skoncenie vyšetrovania. Skrátené vyšetrovanie je potrebné ukoncit do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, vyšetrovanie zlocinov do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia a vyšetrovanie obzvlášt závažných trestných cinov do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia. Ak nebude v uvedených lehotách vyšetrovanie skoncené, policajt písomne oznámi a odôvodní túto skutocnost prokurátorovi, ktorý môže urcit lehotu, po akú má vyšetrovanie ešte trvat.


Dohoda o vine a treste

S cielom zjednodušenia, zrýchlenia a zefektívnenia konania, ako i v záujme odlahcenia cinnosti súdu sa zavádza nový inštitút – konanie o dohode o vine a treste. Konanie môže zacat prokurátor jednak z vlastnej iniciatívy alebo na základe návrhu obvineného alebo jeho obhajcu. Zacatie konania je možné len za súcastného splnenia troch podmienok:

1. výsledky vyšetrovania dostatocne odôvodnujú záver, že skutok je trestným cinom a spáchal ho obvinený,

2. výslovné priznanie obvineného k spáchanému skutku,

3. existencia dôkazov nasvedcujúcich pravdivost priznania obvineného.

Prokurátor postupuje podla zákonom stanového postupu s cielom dosiahnut dohodu o vine a treste. Dohoda musí mat písomnú formu a musí byt podpísaná prokurátorom, obvineným, aj obhajcom a poškodeným. Po podpise dohody ju predloží prokurátor spolu so spisom súdu, pricom o schválení dohody rozhodne súd formou rozsudku.

Preskúmanie a predbežné vyjadrenie obžaloby súdom sa stáva obligatórnou fázou trestného konania. Odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi sa však zužuje iba na dôvod zistenia závažných procesných chýb prípravného konania, najmä porušenia práva na obhajobu.

Hlavné pojednávania bude mat výrazne kontradiktórne prvky, i ked nemožno povedat, že by bolo rýdzo kontradiktórne. Postavenie prokurátora je charakterizované jeho povinnostou uplatnovat zákonnost v celospolocenskom záujme, pricom v spore s obvineným reprezentuje štát a nesie dôkazné bremeno.

Posilnuje sa postavenie strán, ich právo navrhovat a vykonávat dôkazy, avšak aj ich povinnost napomáhat ich zabezpeceniu na hlavnom pojednávaní. Právna úprava dokazovania posilnuje kontradiktórnost hlavného pojednávania. Výsluch obžalovaného zacína prokurátor, po jeho skoncení má právo vypocúvat obžalovaného jeho obhajca. Vykonávanie dalších výsluchov sa zverí tomu, kto vykonávanie výsluchu na hlavnom pojednávaní navrhol, pricom protistrane vždy zostáva právo klást na doplnenie výsluchu svoje otázky. Väcšia vierohodnost výpovedí svedkov by sa mala dosiahnut aj zavedením nového inštitútu – prísahy svedka, ktorú zákon prináša v doslovnom znení.


Odvolanie

Zmenami prešlo aj odvolacie konanie. Mimoriadnymi opravnými prostriedkami v novom Trestnom poriadku sú zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, obnova konania a dovolanie, o ktorom bude rozhodovat výlucne Najvyšší súd SR.

Na záver poznamenávam, že cielom mojich príspevkov nebolo a ani nemohlo byt podanie vycerpávajúceho rozboru novej rekodifikácie slovenských trestnoprávnych kódexov. Zvýraznil som iba najzávažnejšie zmeny, ktoré podla môjho názoru jednoznacne prispejú ci už z hmotnoprávneho alebo procesného hladiska k zefektívneniu trestnoprávnej ochrany osôb a majetku.

Jaroslav IVOR

Generačný čas: 13.5359764099ms, CMS system created by mr.Puetro (www.puetro.net)